Pokora je potrebná v komplexných systémoch a Rumsfeldových "unknown unknowns" a "unknown knowns". Jemnocit je potrebný na rozlíšenie 50 odtieňov šedej. Na kombináciu rôznych čiastkových perspektív a prioritizačných rámcov.
Lietadlo sa dá rozložiť a poskladať, vták nie
Treba si uvedomiť, že Pareto svet, teda svet zemetrasení a magnitúd, je pravidlom a nie výnimkou. Práve Gaussov svet je výnimkou. V preklade to znamená, že jedno riešenie vie byť miliónkrát lacnejšie než druhé riešenie, alebo tisíckrát efektívnejšie ako tretie riešenie. Skutočne efektívne riešenia sú zriedkavé ako veľké zemetrasenia alebo ložiská zlata.
Pareto svet a Gaussov svet mapuje na rozdiel medzi komplikovanými a komplexnými systémami (viď Cynefin Framework). Lietadlo je komplikovaný systém - dá sa rozobrať a zložiť naspäť. Vták je komplexný systém - nedá sa rozobrať a zložiť naspäť.
Prakticky to znamená, že škola sa dá zrenovovať a vlaková doprava sa dá zrýchliť (komplikované systémy). Ale nedá sa v rámci nejakej reformy jednoducho zrušiť, ako to urobili Briti, napríklad pozícia „vrchných sestier“, lebo „nevieme čo presne robili“ (držali celý komplexný systém v nemocnici pokope).
Komplikované systémy sú, ehm, komplikované, ale pred komplexnými systémami treba mať fakt oveľa väčší rešpekt a pokoru.
Ten rozdiel medzi dvoma systémami je zreteľný aj v tom, že málokto bude namietať proti návrhu zrýchliť vlakovú dopravu. No pri školstve a inováciách má desať expertov stovky názorov, a kým sa dohodnú, tak ubehnú tisícky hodín. Ak sa dohodnú. No skôr je to diskusia na generácie.
Na komplikované systémy potrebujete expertov a ich dobrú prax, ktorá sa môže mierne líšiť. No pri komplexných systémoch majú aj experti protichodné hypotézy. Dave Snowden hovorí, že kľúčom pri komplexných systémoch je preto robiť veľa malých a paralelných "safe to fail" experimentov, ktoré testujú opačné hypotézy.
Nie, reformovať školstvo nie je lacná reforma, ako sa nazdávajú niektorí experti v paneli Denníka N. Spýtajte sa Zuckerberga a Gatesa. Zuckerberg oplieskal na malú lokálnu reformu škôl v Newarku 200 miliónov dolárov a iba si znepriatelil odbory a obyvateľov bez zjavného výsledku. Alebo Gatesovu nadáciu, ktorá minula miliardu dolárov na propagáciu menších škôl, lebo nepochopila koncept väčšej variability malých štatistických vzoriek.
Popri malých, bezpečných a paralelných experimentoch je v komplexných systémoch vhodné ísť aj cestou "via negativa" - teda skôr odoberať, ako pridávať. Teda debyrokratizovať. Dave Snowden hovorí, že práve nadmerná byrokracia je hlavnou príčinou vyhorenia zdravotníkov v Británii. A niečo podobné bude podľa mňa aj s učiteľmi u nás.
Šamanské tance nad úzkymi hrdlami
Existujú rôzne spôsoby ako prioritizovať efektívne riešenia. Ekonómovia radi používajú koncept „hodnoty za peniaze“. Jedno riešenie môže stáť 10 000 eur na prijímateľa a druhé riešenie môže stáť euro na prijímateľa. Lebo sme v Pareto svete zemetrasení a magnitúd. A hodnota za peniaze je koncept, ktorý porovnáva náklady na riešenie s výsledným efektom. Teda jedno riešenie môže stáť euro ale mať výsledný efekt 50 centov. Druhé riešenie môže stáť euro a mať výsledný efekt 1000 eur.
Napríklad Bjorn Lomborg a jeho Copenhagen Consensus Center odhadujú, že spomedzi vyše 160 podcieľov SDGs (Globálne ciele) je práve rozšírenie a prehĺbenie zón voľného obchodu najefektívnejšie a predstavuje hodnotu medzi 1 000 - 2 000 dolárov oproti každému investovanému doláru. Nemusíme byť neoliberáli a vidieť voľný obchod ako čisté pozitívum. Ale ich príklad ilustruje hlbšiu hypotézu, že debyrokratizácia, teda znižovanie bariér pre interakciu a kolektívnu inteligenciu môže byť vysoko efektívne.
Je problematické všetko redukovať na jednu dimenziu a porovnávať všetko cez doláre a eurá. Napríklad obrazy Dalího a M.C. Eschera by sme neporovnávali len cez cenovku. Iný prioritizačný rámec má tri dimenzie a môžeme ho nazvať Dôležité-Riešiteľné-Zanedbané (ITN Framework). Vieme sa spýtať expertov alebo bežných ľudí, ktoré problémy sú najdôležitejšie, najviac riešiteľné a zanedbané. A požiadať ich, aby ich zoradili podľa magnitúd (aj metaforicky ako slon vs krava vs pes vs myš vs mucha). Podľa magnitúd preto, že sme v Pareto svete a preto, že tie sa dajú potom spočítať za všetky dimenzie.
Možno nám vyjde, že ak chceme zachraňovať ľudské životy, tak najviac ich zachránime tak, že znížime existenčné riziká, ktoré môžu spôsobiť vyhynutie ľudstva vrátane budúcich generácií. Ak chceme zlepšovať kvalitu života a zdravia, možno nám vyjde, že dôležitou témou je duševné zdravie.
Ak sa chceme pozrieť čo je riešiteľné, tak možno investície do nových sektorov a technológií nám vedia priniesť viac riešení akými sú elektromobily, ktoré majú 100x menej súčiastok ako tradičné autá. Alebo drony, čo sadia stromy 60x rýchlejšie ako človek. Či burger na báze rastlín alebo z bunkového poľnohospodárstva (cultured meat), ktorý spotrebuje 20x menej vody a CO2. Alebo vertikálne hydroponické farmy, ktoré spotrebujú 20x menej vody a nepotrebujú pôdu. Alebo regeneratívne poľnohospodárstvo a kombinácia pestovania stromov a rôznych plodín. Alebo robotické šijacie stroje a digitálna fabrikácia, ktoré môžu priniesť priemysel znovu do Európy a zredukovať riziko detskej práce a moderného otroctva.
Pointa je ale investovať hlavne do podobných inovácií, ktoré ešte nevznikli alebo oblastí, ktoré sú zanedbané. Podobne ako kritéria dôležitosti a riešiteľnosti, tak aj zanedbanosť má Pareto distribúciu. Napríklad na bezpečnej umelej inteligencii pracovalo pred siedmimi rokmi na celom svete asi len tucet vedcov. Téma bola vysoko zanedbaná a preto v nej bola rádovo (napr. 10 000x) nižšia konkurencia medzi vedcami. A tým pádom aj rádovo väčší možný kontrafaktuálny dopad (Čo by bolo keby sme do toho neinvestovali?).
Tretí spôsob ako prioritizovať sa zameriava na vzťahy v (eko)systémoch a pozerá sa na to, kde je „úzke hrdlo“ (theory of constrains), alebo ktoré uzle v sieti majú najviac prepojení (teória sietí), alebo ktorý článok v reťazci predstavuje top predátora (peak predator theory), alebo kľúčový druh (keystone species).
V praxi to znamená, že keď chcem kolegovi z vedľajšej kancelárie poslať dnes peniaze cez internet banking a nemáme rovnakú banku, tak to bude trvať aj dva dni. Môžem pri otvorenom počítači cvičiť kundalini jógu a robiť šamanské tance, aby som to urýchlil, aj tak to bude trvať stále skoro dva dni. Pre porovnanie kamarátovi do Kene viem poslať zo Slovenska peniaze za 10-20 minút, vďaka ich mobilnému bankingu M-Pesa v kombinácii napr. s estónskym Transferwise. Keby som bol aj ja v Keni, tak ich kamarát dostane cez telefón okamžite. Bude ma to stáť zo Slovenska tri eurá a nie 10 eur ako cez banky. Pri ktorých to do Kene trvá päť dní. Naše banky majú PR článočky ako v roku 2022 spustia okamžité platby cez nejakú apku ich asociácie. Bude to presne 15 rokov po tom, čo to Keňania vedeli robiť s lacnými mobilmi a bez bánk v roku 2007.
Podobne môžete deti viesť k mindfulness meditácii a motivovať ich cez rôzne leadership kurzy a dobre zaplatených pedagógov. Ale ak kopec detí na Slovensku nemá prístup k čistej a zdravej vode, alebo nemá doma stôl, svetlo a kľud sa učiť, tak tie výsledky budú obmedzené týmito úzkymi hrdlami. Podľa sieťovej analýzy Svetovej banky sú práve čistá energia (SDG7) a čistá voda a sanitácia (SDG6) najviac prepojenými cieľmi v sieti cieľov SDGs. Slovensko sa podľa SDG Indexu zhoršuje v dostupnosti vody. Asi kvôli marginalizovaným rómskym komunitám.
Rovnako človek ak má auto, tak asi nepôjde na stretko do Bratislavy zo Zvolena vlakom, keď to trvá aj so zaručeným meškaním vyše tri a pol hodiny. A vlak nemá reštauračný vozeň ani vozík s občerstvením. No a tipujem, že nebude zo Zvolena dochádzať do Bratislavy či Viedne za prácou. Infraštruktúra je dôležitá pre inovácie a týka sa to aj broadbandu.
Podobne sa dá uvažovať aj o dôvere ako úzkom hrdle (viď terajšie fiasko na FIIT STU) ale dá sa uvažovať aj o veľkosti mesta ako úzkom hrdle. Prístup vedy o komplexite a kníh ako Scale od Geoffreyho Westa nám dávajú návod ako zvýšiť inovácie cez superlineárne škálovanie, ktoré ponúka zvyšujúca sa populácia mesta. Podľa tejto logiky treba viac prepojiť Bratislavu s Viedňou (a Brnom) rýchlovlakmi a spoločnými vedeckými inštitútmi. A celé Slovensko lepšie spojiť so svetom cez broadband internet a lepšiu znalosť angličtiny. Abstraktnejšie povedané treba viac prioritizovať S3 (Slávkovský formát – SR, ČR a Rakúsko) ako V4. Ale nezanevrieť ani na V4, lebo fraktálny lokalizmus je lepší koncept než univerzalizmus modernity.
Kladivom obraz nenamaľujete
Andrej Svorenčík v paneli expertov Denníka N správne poznamenal, že v Pláne obnovy, ktorý predstavil minister Heger a analytici chýba dôraz na kultúru a kreatívny priemysel. Abstraktnejšie povedané, potrebujeme dôraz na STEAM (Science Technology Engineering Arts Mathematics) namiesto dôrazu len na STEM. Ekonómovia radi používajú nástroj s názvom „hodnota za peniaze“ ako kladivo, a potom všade vidia klince.
Dôležité je povedať, že veda nevie opísať celú realitu. Lebo ako povedal Hume, veda vie popísať čo je, ale nie čo má byť. Veda aj ekonómia je nástroj pre objektívne a nezúčastnené pozorovanie z pohľadu tretej osoby a nachádzanie toho čo funguje a je efektívne (napríklad pri love a vo vojne). Niekedy sa tomu hovorilo logos. No okrem toho máme aj mythos a pathos. Teda pohľady druhej a prvej osoby.
Náboženstvá, filozofie a ich medzikultúrna komunikácia nám dávajú zdieľané príbehy, teda (mikro)naratívy o tom, čo je dobré pre naše vzťahy a čo treba robiť pre lepšiu budúcnosť, či vôbec pre zachovanie ľudskej budúcnosti. Dave Snowden a jeho prístup ku komplexite využíva mapovanie klastrov mikronaratívov cez softvéry ako jeho Sensemaker. A predstavuje novú teóriu zmeny, ktorá sa snaží dynamicky, citlivo a postupne dosahovať „viac pozitívnych príbehov ako tieto“ a „menej negatívnych príbehov ako tieto“. Napríklad viac medzigeneračného učenia sa, keď sa starí rodičia učia s deťmi a ich učiteľkami cez Zoom. A menej online šikany alebo menej príbehov ako „zas vlak meškal polhodinu“.
Tu je dôležité zdôrazniť, že koncepty ako hodnota za peniaze alebo tieto prístupy sa dajú použiť aj na hľadanie efektívnych riešení na narúšanie informačnej ekológie a rôzne hybridné útoky. Objektívna veda nie je intersubjektívne náboženstvo. Pravda nie je dobro.
No a umenie je pathos. Je to pohľad z prvej osoby a subjektívne vyrovnávanie sa s (mikro)traumami každodenného života a nachádzanie jeho krásy. Kým veda je o pravde, náboženstvo je o dobre, tak umenie je o kráse. Mnohé veci vznikajú najprv ako umenie. Napríklad parný stroj bola hračka v antike. Vyžadovalo si to veľa medziľudského úsilia a hŕbu následných inovácií ako kníhtlač, aby sa parný stroj presadil ako produkt v priemyselnej dobe.
Na budúci rok Dacia bude predávať svoj elektromobil Spring. A tým sa elektromobily stanú komoditou, podobne ako sú komoditou smartfóny. Niečo začína ako kontroverzné umenie a pathos, prechádza medziľudskou kultúrou cez mythos, a stáva sa z neho štandardizovaný produkt a nakoniec objektívne akceptovaná komodita a pravda (logos). A táto komodita slúži potom cyklicky ako odrazový mostík k iným inováciám v iných sektoroch, ktoré sa neskôr stanú opäť produktmi a komoditami (viď Wardley Mapping).
Metamoderné Slovensko potrebuje prekročiť tiene modernity. Potrebuje umenie a jeho transgresiu. Potrebuje zdielané príbehy a medzikultúrnu komunikáciu. A potrebuje štandardizované komodity ako rýchlovlaky a čistú vodu. Teda potrebuje prekročiť stav, keď jeden vodovodný kohútik zdieľa vyše štyristo našich spoluobčanov a skoro všetci sú s tým v pohode.
