A spoločne sa tak možno vieme priblížiť k pravde a znížiť existenčné riziká.
Toto je druhý zo série článkov, kde sa chcem pokúsiť o netradičný pohľad na rôzne pálčivé témy, vrátane kultúrnych vojen. Tentoraz chcem preskúmať tvrdenie, že Progresivizmus je pokračovaním kresťanstva. V prvom článku som rozvinul názor, že Kotleba je nuda.
Progresivizmus dnes dávajú mnohí do protikladu s kresťanstvom. Ľavica a liberáli vraj pracujú na rozklade tradičných kresťanských hodnôt. Podľa mňa je ale progresivizmus pokračovaním kresťanstva.
Progresivizmus je viera, že deti sa budú mať lepšie ako ich rodičia
V agrárnej dobe sme verili na dobro a zlo, na večnosť, nebo a dokonalosť. Agrárna doba prepukla inováciou v Iraku. Ľudia vymysleli písmo a to im dovolilo usadiť sa. Vybudovať mestá a dediny. Predtým sme boli lovci a zberači. Stále v pohybe. Od vynájdenia písaného jazyka sme sa usídlili fyzicky, ale stále sme v pohybe mentálne, pohybujeme sa cez myšlienky a idey.
V priemyselnej dobe sme kostoly vymenili za univerzity a farárov za akademikov a expertov. Ľudia verili na správne a nesprávne. Ľudia namiesto večnosti a neba verili v lepšiu budúcnosť pre ich deti.
Priemyselná doba vznikla vďaka brutálnemu zlacneniu informácií cez technológiu tlačeného jazyka. Teda vynájdením kníhtlače v roku 1450. Tá zlacnila knihu zo 150 tisíc eur na 30 centov. Všetky následné revolúcie sú len symptómom tejto technologickej revolúcie. Vznikli dve nové náboženstvá. Descartes uložil Boha k spánku svojim „Myslím, teda som“ a vznikol individualizmus. Progresivizmus je náboženstvo priemyselnej doby, ktoré hlása lepšiu budúcnosť. Nauč sa písať, čítať a počítať, presťahuj sa z dediny do mesta a pracuj vo fabrike. Možno raz založíš nejakú fabriku či podnik a odovzdáš ho svojim deťom. Úspech v priemyselnej dobe bol o tom zomrieť s čo najväčším kontom v banke a čo najväčším bytom niekde v Londýne.
Pred tridsiatimi rokmi prišla internetová doba. Tá narušila jednosmerný tok informácií od expertov v inštitúciách a masmédiách smerom k verejnosti. Minulá priemyselná paradigma je postavená na Napoleonovej armáde, kde vedeli písať a čítať aj desiatnici. To ju spravilo brutálne efektívnou a slúžila ako šablóna pre všetky inštitúcie, ktoré poznáme vrátane masmédií – televízie a rádia. Tie síce poháňa elektrina, ale topologicky sú rovnaké ako kníhtlač. Ide o hierarchickú a jednosmernú komunikáciu smerom od múdreho učiteľa k poslušným žiakom. Od komentátorov, ktorí hlásajú správne názory k osvieteným čitateľom, jednotlivcom s ich knižkou a ich novinami.
V internetovej dobe ľudia veria na múdre a hlúpe - názory, rozhodnutia a správanie. V internetovej dobe vieru v lepšiu budúcnosť nahradila viera v Udalosť. V každoročne sa opakujúce vzácne momenty keď zažívame skupinový flow, niekde na Pohode alebo Burning Man. Ide o to vychutnať si nekonečnú súčasnosť, extázu alebo katarziu, ktorá sa musí skončiť. Inak by sa príliš dlho trvajúce blaho prehuplo do múk. Nejde o večnosť, ani o dokonalosť, či lepšiu budúcnosť. Ide o vzácne okamihy, kedy na chvíľu cítime nekonečnú súčasnosť.
Myšlienky v článku rozoberám aj vo videu, ktoré som zverejnil aj ako epizódu podcastu Pozmeň mi názor tu.
Kresťanstvo nám pomaly v dejinách odkrýva mechanizmus vyrábania obetných baránkov (scapegoating)
Kresťanstvo je podobné islamu v tom, že obe náboženstvá sú univerzálne. Nie sú vybudované na etnickom princípe. Sú taktiež rovnostárske. V istom zmysle je to ale ich slabina, lebo kladú na svojich veriacich príliš nízke nároky. Stačí veriť a budeš spasený. Existuje finančne ešte omnoho úspešnejšia komunita ako židia v USA. Ide o Parsiov v Indii, komunita, ktorá tvorí 0,005% populácie, ale vlastní polovicu bohatstva v krajine. Traja z desiatich top miliardárov v Indii sú z tohto náboženstva. Je to lokálna verzia zoroastrianizmu pôvodom z Perzie. Týmto náboženstvom sa inšpirovali aj židia, napríklad konceptom mesiáša.
Kresťanstvo počas storočí pomaly odkrýva mechanizmus toho, ako ľudstvo od nepamäti vytváralo obetných baránkov a zjednocovalo sa cez tento mechanizmus, ktorý vyúsťoval do honu na bosorky a pogromy. To je podľa mňa asi jeho najväčšou pridanou hodnotou. René Girard na tomto zistení postavil svoju mimetickú teóriu konfliktu – ľudia zažívajú neustálu rivalitu lebo sme evolučne náchylní závidieť svojim susedom a zisťovať, prečo sa im darí lepšie. No na čas si uľavíme tým, že všeobecnú rivalitu vymeníme za hon na bosorky, a ako spoločnosť upriamime svoj hnev na nejakú menšinu či elitu, alebo na jedného obetného baránka – ktorý môže za všetky neduhy spoločnosti. Kresťanstvo tento mechanizmus odhalilo, čo veľmi postupne a pomaly smerovalo k čoraz väčšej ochrane menšín a inakosti. Mimetickou teóriou Reného Girarda je silno inšpirovaná aj kniha Petra Thiela pre startupy Zero to One. Taktiež si môžete prečítať na túto tému rozhovor s Jean-Pierre Dupuyom, na ktorom som spolupracoval.
Progresivizmus je v tomto zmysle pokračovaním kresťanstva a náboženstvom priemyselnej doby. Vieru vo večnosť v nebi sme vymenili za lepšiu budúcnosť. Vieru v dobro a zlo, sme vymenili za vieru v správne a nesprávne. Progresivizmus odkrýva to, ako ľudia zvaľujú všetky krivdy a neduhy spoločnosti na nejaké malé menšiny, či jednotlivcov, ktorí sú slabší a nemôžu sa brániť. Teda nielen svojim rovnostárstvom, ale aj dôrazom na ochranu menšín a slabších pred honom na bosorky je duchovným pokračovaním kresťanstva. Samozrejme aj to sa dá preháňať, a aj z toho sa dá spraviť nezdravý kult obetí a sebaľútosti, ktorá neposilňuje, ale oslabuje menšiny. Prílišné zdôrazňovanie pocitu obete a zjednocovanie na základe nenávisti k niekomu má svoje tienisté stránky už od Rousseaua a Francúzskej revolúcie až po Stalina, Hitlera, Pol Pota a Maa.
To čo potrebujeme je pokračovanie progresivizmu pre internetovú dobu. Namiesto zjednocovania okolo niečoho čo neznášame, potrebujeme pozitívnu víziu technologickej a ekologickej utópie, ktorú filozof Alexander Bard nazýva ecotopia. Namiesto pasívnych davov, ktoré organizujú online lynče, potrebuje interaktívne „úle myslí“, ktoré dokážu spolupracovať v sieťach naprieč hranicami a (sub)kultúrami a spolu s AI vytvárať hybridnú a symbiotickú inteligenciu a múdrosť, ktorá nám pomôže uniknúť z pasce existenčných rizík ako jadrová vojna, preteky v zbrojení v umelej inteligencii a klimatická zmena.
Od vlakov zadarmo k rýchlovlakom, obehovej ekonomike a vesmírnemu priemyslu
Kým sociálna demokracia dnes sú najmä vlaky a obedy zadarmo a možno raz aj lacné nájomné bývanie. Progresivizmus v mojom chápaní sú lacné rýchlovlaky s 5G internetom. Sú to vertikálne záhrady, regeneratívne poľnohospodárstvo a tlačené domy. Životné partnerstvá zaregistrované cez blockchain. Je to obehová ekonomika spojená s vesmírnym priemyslom. Teda v skratke to, čo sa označuje pod pojmom Hard Tech. Niečo čo rieši veľmi náročné problémy. Nejaká (psycho)technologická inovácia v komplexnom systéme, ktorej ešte úplne nerozumieme, a preto musíme robiť paralelné a bezpečné experimenty v malom. Aby sme videli čo skutočne funguje. A až potom to škálovať.
Potom je cieľom z týchto komplexných a nových inovácií postupne spraviť štandardné produkty až komodity. A potom zopakovať tento cyklus a nezaseknúť sa v nezdravom kopírovaní produktov a pretekoch smerom nadol. Teda potrebujeme akcelerovať Hard Tech inovácie v komplexných systémoch, a zároveň spomaliť (decelerovať) preteky smerom nadol v komplikovaných systémoch a už zabehnutých produktoch a službách, ktoré sa stávajú komoditami.
Minulé desaťročie sme videli regres smerom k nacionalizmu, lokalizmu a tribalizmu. Bolo to spôsobené aj sociálnymi sieťami, ktorých cieľom je uniesť našu pozornosť cez emócie a maximalizovať čas a angažovanosť užívateľov. Toto desaťročie sa musíme snažiť znižovať konflikty, rivalitu a tým existenčné riziká. A okrem Hard Tech inovácií, ktoré nám pomôžu vytvoriť „ecotopiu“ pre desať miliárd ľudí a zmierniť dopady klimatickej zmeny, potrebujeme (psycho)technológie, ktoré nám pomôžu milovať svojho blížneho lepšie a posunúť túto schopnosť na globálnu úroveň, za hranice národných štátov. Teda okrem ecotopie, potrebujeme zlepšiť schopnosť milovať seba a svojho blížneho z opačného konca sveta, a posilniť tak kozmopolitanizmus.
Progresivizmus by mal nadviazať na kresťanstvo a jeho postupné odkrývanie mechanizmu tvorby obetných baránkov (scapegoating) v dejinách, ktoré dočasne zjednocuje spoločnosť, tlmí na čas rivalitu a produkuje „posvätno“ – ale bohužiaľ cez agresivitu k vybraným jedincom, alebo menšinám. Teda progresivizmus je svojou ochranou menšín dnes dedičstvom tohto kresťanského ducha. Zároveň je náboženstvom priemyselnej doby, ktoré hlása vieru v lepšiu budúcnosť. Dnes sa potrebuje progresivizmus aktualizovať na internetovú dobu a nielen tlmiť hejt k vybraným skupinám obyvateľstva, ale aktívne tvoriť (psycho)technológie a techniky, ktoré by nám pomohli lepšie milovať svojho blížneho, a lepšie prepájať rôzne kmene a (sub)kultúry.
Sledujem rôzne subkultúry a názorové kmene a snažím sa nájsť čriepky múdrosti a prepájať ich. Každý rok sa snažím pozmeniť si názory, podľa nových faktov a nových teórií, ktoré ma oslovia a zdajú sa mi lepšie ako moje predchádzajúce mentálne modely. V tejto sérií článkov by som chcel spustiť niečo ako kolektívnu anti-debatu, teda debatu kde nie je cieľom vyhrať nad oponentmi, ani nikoho trollovať alebo šokovať, ale spoločne sa priblížiť o kúsok bližšie k pravde. Teda antidebata, alebo sensemaking debata je istým spôsobom opak športovej debaty, kde je cieľom precvičiť si rétoriku a argumentáciu. Pri antidebate je cieľom spoločne nájsť čriepky pravdy, znížiť šum a zosilniť signál toho, čo sa zdá byť užitočné a pomáha nám dávať lepší zmysel rýchlo sa meniacej dobe. Rád si pozmením názor na základe vašich faktov, konceptov a modelov aj ja.
