Aby bola táto spolupráca efektívnejšia, musí riešiť príčiny problémov, nie len ich symptómy, a mala by smerovať tím, ktorí ju najviac potrebujú. Toto sa dlhodobo snažia zmeniť politici, medzinárodné organizácie, občianski aktivisti, ale aj firmy, ktorým záleží na spravodlivejšom a bohatšom svete. Svoju snahu nazývajú Globálnym partnerstvom pre efektívnu rozvojovú spoluprácu a organizačne ju podporuje OECD a UNDP. S Lukášom Zorádom sme na minulotýždňovom stretnutí tohto partnerstva v Nairobi reprezentovali za Slovensko Platformu mimovládnych rozvojových organizácií, spolu so 400 účastníkmi občianskej spoločnosti z celého sveta. Okrem nás tam boli predstavitelia štátov, firiem, odborov, žien, mládeže, a iných skupín.
Vďaka podpore SlovakAid a verejnosti, viaceré slovenské organizácie v rozvojových krajinách, ako Keňa, vzdelávajú učňov a farmárov, poskytujú zdravotnú starostlivosť a humanitárnu pomoc, alebo zapájajú farmárov a podnikateľov do globálnych potravinových reťazcov a férovejšieho obchodu. Bohaté západné krajiny dávajú veľa svojich prostriedkov na rozvojovú spoluprácu priamo do rozpočtov rozvojových krajín. To je teoreticky efektívnejšie, ale v praxi závislé na stave korupcie a schopnosti miestnych vlád kvalitne realizovať rozvojové projekty. Oba prístupy sú potrebné, ale nezaobídu sa bez silnej občianskej spoločnosti. Nezastupiteľné miesto má aj rozvoj vzájomného obchodu a podnikania, podpora zamestnanosti a čistých technológií.
Automatizácia vám možno zoberie prácu, či zarábate 2€ alebo 200€ denne.
Minulý rok svetoví lídri v OSN prijali novú ambicióznu agendu do roku 2030 a globálne ciele, ktoré platia pre každú krajinu bez ohľadu na jej prosperitu. Zrušilo sa tým mentálne rozdelenie na Západ a zvyšok, alebo na chudobný globálny juh a bohatý sever. Aj na Slovensku, alebo v USA, existujú hladové doliny, ktoré sú dlhodobo zanedbávané, aj keď štatisticky a v priemere sa obom krajinám „na papieri“ darí dobre. V Číne zomrie ročne milión ľudí kvôli znečistenému vzduchu. Podobné je to celosvetovo s úmrtiami v dôsledku nehôd na cestách. V krajinách ako Rwanda ide o viac obetí, než zomiera na ochorenie AIDS. Motorky a neskúsení vodiči tak priniesli novú „epidémiu“.
Študenti na západe sa cítia podvedení neistými pracovnými príležitosťami, predraženými a a zrazu nie až tak užitočnými diplomami, a dlhmi za štúdium. Ľudia idú so svojimi výdavkami nadoraz, len aby nezaostali za susedmi a kamarátmi v hypotékach a stále obľúbenejších SUV autách. Pracovné pozície v rozvojových krajinách sú paradoxne oveľa viac ohrozené automatizáciou. A vyzerá to, že sme dosiahli vrchol globalizácie a fabriky odchádzajú naspäť na Západ. Len namiesto našich ľudí, budú čoraz viac využívať roboty. Príkladom je nová fabrika Adidas v Nemecku. Svet urgentne potrebuje nové nápady na prekonanie rozčarovania zo slabého rastu, rastúceho populizmu a pocitu neistoty a strachu, čo bude s väčšinou populácie v hroziacom „svete bez práce“. Automatizácia môže onedlho zobrať prácu manuálnemu pracovníkovi v Afrike, šoférovi kamiónu v EÚ, ale aj právnikom a bankárom v USA. Stretnutie v Nairobi malo po dvoch rokoch od podobného podujatia v Mexico City pridať nové nápady „Ako zmeniť svet k lepšiemu“. No podľa mňa málo reflektovalo na súčasné politické a ekonomické výzvy.
Preteky smerom na dno treba otočiť. Ak zničíme vzájomnú dôveru v spoločnosti, budeme oberať stromy.
Samozrejme po Brexite a zvolení Trumpa sa zdá, že vyhrali ľudia, ktorí si myslia, že nepotrebujeme žiadne svetové elity a medzinárodne organizácie, aby nám hovorili čo robiť a ako sa správať. Táto emócia je pochopiteľná, ale väčšinou pochádza od slobodomyseľných ľudí, ktorí zatiaľ nerozmýšľajú v rámcoch teórie hier. Napríklad veľa fajčiarov vám povie, že predtým protestovali, ale teraz sú nadšení zo zákazu fajčenia v baroch a reštauráciách. Je to preto, že je síce úžasné byť jediným fajčiarom v miestnosti, ale keď je tých fajčiarov väčšina, tak sa pôžitok zmení na bolestivé prebudenie na ďalší deň. Toto sa nazýva tragédia spoločných pastvín, v tomto prípade vzduchu. Súvisí to tiež s konceptom zvaným „preteky na dno“. A túto tragédiu vidíme všade. Každý podnikateľ vie, že bez korupcie alebo zdierania zamestnancov by mal vyššie zisky a menšiu fluktuáciu. Ale firmy ktoré korumpujú sa dostávajú k zákazkám a vytláčajú ostatných z trhu. Každý vie, že slušnosť v politike je dôstojnejšia a krajšia. Ale populisti, ktorí drukujú strednej triede cez agresívnu rétoriku voči menšinám a chudobným získavajú viac hlasov. Ich voliči tušia, že môžu skončiť ako ľudia vo Venezuele, ktorí niekedy boli strednou vrstvou, ale teraz oberajú ovocie zo stromov pri ceste, aby nepomreli od hladu. V krajine sa vyčerpala dôvera a teda to, čo nazývame sociálnym kapitálom, a chaos s entropiou zvíťazili.
Je to preto, že evolúcia a príroda sú agresívne procesy, ktoré smerujú k chaosu a nerovnováhe a nekamarátia sa s férovosťou a pravdou. Preto sú civilizácia a kultúra tak dôležité. Sú opakom prírody a evolúcie a krehkým dočasným zábleskom v histórii našej planéty. Umelcom a aktivistom sa často nadáva do darmožráčov. Lenže keď sa pozrieme do dejín, tak vidíme, že mnoho z kultúry máme práve vďaka ľuďom, ktorí nemuseli pracovať do úmoru. Čo mi pripomenulo nedávne verbovacie heslo Uberu na sociálnych sieťach: „Privyrábaj si vo voľnom čase“. Mimochodom v nebezpečenstve pretekov na dno sa zhodnú predstavitelia EÚ, Ruska, Číny aj USA. Preto sú aj napriek mnohým nedostatkom medzinárodné organizácie ako OSN (a EÚ) kľúčové pri stanovení spoločných pravidiel hry.
Daňoví úradníci bez hraníc
To je dosť nešťastne nazvaný projekt spolupráce krajín ako Keňa a Botswana, pri ktorom pomáha OECD, aby výrazne zvýšili efektívnosť výberu daní v rozvojových krajinách. Keňa prenáša svoje úspešné skúsenosti, kde 1 euro, investované z OECD do digitalizácie výberu daní v Keni, prinieslo 1000 eur naviac do štátnej kasy. Aspoň to tvrdil šéf OECD, Angel Gurría, vo viacerých paneloch stretnutia High Level Meeting 2 v Nairobi. Cynik by si povedal, že super. Ešte treba dotiahnuť detail - aby sa nerozkradli na predvolebnú kampaň a použili efektívne na rozvoj krajiny.
Minuloročné schválenie 17 globálnych cieľov v OSN do roku 2030 zodpovedalo na otázku obsahu. Teda: „Čo robiť pre odstránenie chudoby, korupcie, konfliktov...?“. Stretnutie v Nairobi malo ambíciu zodpovedať otázku spôsobov „Ako to robiť“. Teda globálnym partnerstvom a efektívnou spoluprácou štátov, firiem, nadácii a organizácii občianskej spoločnosti na konkrétnych programoch a cieľoch.
Zástupcovia občianskej spoločnosti bojovali proti „miznúcemu priestoru“ na pôsobenie, kde ich štáty vytláčajú nepriateľskou legislatívou, donori rastúcou byrokraciou a firmy uzurpovaním si ich poslania. Dôležitá je otázka, či toto videnie rôznych sektorov, ako hry s nulovým súčtom je opodstatnené a efektívne. Je síce pravda, že za posledné štyri roky 95 krajín prijalo zákony proti občianskej spoločnosti a situácia sa zhoršuje aj u nás v Európe. Ale zároveň si myslím, že aktivisti by mali rozšíriť svoju definíciu občianskej spoločnosti. Pre mňa sú to ľudia z každého sektora, ktorým ide o vyšší cieľ a spoločné blaho. Teda rozdiel je v Kantovom protiklade „public use of reason“ verzus „private use of reason“. Je veľa podnikateľov, ako Elon Musk, ktorým ide o čistejšiu planétu a je veľa aktivistov a podnikateľov, ktorým ide len o presadzovanie záujmov ich skupiny alebo firmy. Často na úkor iných. Samozrejme ľudia sa nedajú takto striktne rozdeliť, ale otázka je, aké premýšľanie prevažuje a či je ochota hľadať spoločnú reč a meniť názor pod váhou nových informácii.
Krátkozrakosť optimalizácie súčasných riešení
Pri efektívnych riešeniach ako spomínané investície do výberu daní v Keni vidím istú krátkozrakosť. Môžeme takto zatlačiť na strednú vrstvu, alebo zdanením spotreby vyžmýkať viac aj od chudobných. Ale po krátkodobom zisku, môže nastať populistické rozčarovanie a stagnácia. Napríklad v Keni pracuje 80% ľudí v šedej ekonomike. Oveľa náročnejšie, ako zdaniť ich spotrebu, je im pomôcť získať nové zručnosti, registrovať svoje firmy a zamestnávať ďalších mladých ľudí. Tento problém vidíme aj na Západe v menších mestách a na vidieku. Politici tam dlhodobo zanedbávali investície do infraštruktúry a zručností a dnes žnú populizmus, kedy voľby vyhráva vidiek a liberálne metropoly sa čudujú. Vo svete rastie blahobyt najmä vo veľkých mestách, kde sa hrnie čoraz viac ľudí, ale mnohí z nich sa rýchlo sklamú a zistia, že lesk terénnych aut zakrýva všadeprítomnú nerovnosť obklopenú chatrčami z plechov, bez latrín, elektriny a kanalizácie.
Kľúčom je podľa mňa efektívna spolupráca a budovanie sociálneho kapitálu a inovačných klastrov v menších mestách a ich prepojenie s vidiekom. To sa snažíme robiť napríklad v projektoch Nadácie Pontis - Sote ICT a Sote Hub v Keni, kde prepájame stredné školy, univerzity, začínajúcich podnikateľov a mladých ľudí bez práce. A pomáhame z IT klubov a cvičných firiem na školách neskôr rozbiehať reálne firmy v našom Sote Hube.
Kľúčovým v podobných projektoch je budovanie dôvery a rozdelenie aktivít tak, aby si rôzni partneri zbytočne nekonkurovali a využili svoju pridanú hodnotu. Teda napríklad netreba zakladať nové školy, keď je lacnejšie využiť infraštruktúru existujúcich škôl a radšej investovať do sociálneho a vedomostného kapitálu v nich. Netreba zakladať nové startup huby v hlavných mestách, kde je ich veľa, aj keď je to lákavejšie a prestížnejšie. Podobne mimovládky nemusia nahrádzať firmy, alebo štát v oblastiach, kde sú efektívnejší. Ale neziskový a štátny sektor hrá nezastupiteľnú rolu v ochrane občianskej spoločnosti a demokracie, v boji proti korupcii, a ako katalyzátor inovácii. Príkladom je opäť kenská služba M-Pesa, priekopník m-bankingu vo svete. Vďaka spolupráci oddelenia zodpovedného podnikania firmy Vodafone a britskej rozvojovej agentúry DFID vznikol produkt pôvodne určený na mikropôžičky. Dnes sa m-banking rozšíril do desiatok štátov a mnohé africké krajiny sú desať rokov popredu pred západom, lebo nepotrebujú retailové banky, ani debetné karty. Všetko nahrádzajú aj „dumbfóny“ za pár eur. A jedným z pozitívnych dopadov je aj väčšia transparentnosť a bezpečnosť platieb.
Na túto inováciu nadviazal startup M-Kopa, ktorý nahrádza petrolejové lampy na kenskom vidieku prenájmom solárnych panelov, batérii a inej elektroniky. Chudobní zákazníci platia mesačne okolo 12 eur mobilom. Čo je mimochodom stále veľmi veľa v porovnaní s našimi cenami elektriny. Tu vidíme, že (dobre spravovaný) štát je aj v energetike oveľa efektívnejší. No v Keni má dnes len 14 percent obyvateľov prístup k elektrine, ale k mobilom má prístup až 88%. No tieto inovácie neznamenajú, že Afriku automaticky čakajú svetlé zajtrajšky. Najväčšou hrozbou je paradoxne vyššie spomínaná automatizácia, ktorá môže zdecimovať pracovné príležitosti v už aj tak upadajúcom priemysle. V tomto sme aj my na západe s nimi na jednej lodi.
Druhou spoločnou črtou je paradoxne veľmi malý podiel aj západnej populácie s pokročilejšími digitálnymi zručnosťami. V bohatých krajinách OECD iba 5-8% populácie má počítačové zručnosti „tretej úrovne“. Možno si myslíte, že ide o programovanie, ale OECD ich v nedávnom prieskume definovala ako schopnosť prekonať tri prekážky pri spracovaní konkrétnej úlohy. Napríklad vyhľadať emaily podľa kľúčového slova, potom ich zoradiť podľa dátumu, a vybrané údaje dať do tabuľky.
Musíme nájsť spôsoby ako znižovať šedú ekonomiku, nielen bojom s daňovými únikmi, ale hlavne podporou vzniku nových firiem a byrokracie priateľskejšej k mladým ľuďom. Aj na Západe by sme sa, popri dôraze na programovanie, mali zamerať na zvyšovanie iných praktických počítačových zručností (Excel, strojopis, obchodná komunikácia), ktoré sú možno menej príťažlivé, ale má ich len zlomok populácie.
Ničenie vzájomnej dôvery v spoločnosti je dominantná ale krátkozraká stratégia. V skutočnosti sa nájde veľa ľudí „dobrej vôle“ v každom sektore, od podnikateľov a vedcov, až po politikov a aktivistov. A netreba pre získanie rýchlych politických bodov nikoho automaticky démonizovať a zovšeobecňovať, alebo zvaľovať vinu na cudzie elementy a vonkajšie okolnosti. Postupnými zlepšeniami, efektívnou kolaboráciou rôznych sektorov, a poctivou sebakritikou sa dá vytvoriť priestor na naplnenie globálnych Cieľov udržateľného rozvoja.
Aspoň toto opatrné presvedčenie som si odniesol tento týždeň z diskusií v Nairobi.
