Východné vakcíny, bitcoin a noopolitika

Písmo: A- | A+

Ochrana či záchrana životov, teda biopolitika, má niekedy prednosť pred geopolitikou. Ak chceme prilákať nové talenty a nouveau riche (krypto) kapitál, tak zasa potrebujeme objaviť noopolitiku.

Toto je nedávny mém o dogecoine, ktorý vraj onedlho vystrelí na mesiac. Ide o obľúbenú kryptomenu Elona Muska, ktorá vznikla ako vtip a odkazuje na Doge mém so psom Shiba-inu. Ide tiež o príklad noopolitiky a vojny memetických kmeňov.
Toto je nedávny mém o dogecoine, ktorý vraj onedlho vystrelí na mesiac. Ide o obľúbenú kryptomenu Elona Muska, ktorá vznikla ako vtip a odkazuje na Doge mém so psom Shiba-inu. Ide tiež o príklad noopolitiky a vojny memetických kmeňov. 

Od geosféry, cez biosféru, do noosféry

Kým geopolitika bola o tom mať armády/byrokracie, ktoré vyhrávajú, noopolitika je o schopnosti prinášať príbehy, ktoré vyhrávajú. Takto noopolitiku definujú Arquilla a Ronfeld z RAND Corporation.

Noopolitika je odvodená od noosféry, teda asi storočného konceptu globálne prepojenej sféry myšlienok s ktorým prišiel nezávisle Pierre Teilhard de Chardin a Vladimir Vernadsky. Noosféra je po geosfére a biosfére novým fenoménom, ktorý vytvára ľudstvo ako super-organizmus. Noopolitika sa preto inherentne týka ochrany globálnych pastvín, teda aj ochrany informačnej ekológie a multikulturalizmu.

A preto, podľa mňa, nejde len o schopnosť prinášať príbehy, ktoré vedia vyhrať krátkodobé vojny myšlienok, ale príbehy, ktoré vedú k regenerácií našej planéty a našich spoločných pastvín.

Západ nie je pupok sveta

Chyby v centralizovanom obstarávaní vakcín z minulého leta spôsobili následné pomalé očkovanie v EÚ. Súčasné kultúrne vojny o Sputnik V a niektoré lieky obnažili zastaranosť inštitúcii a ich neadekvátne spomalené reakcie v tvári tvár neustále mutujúcim katastrofickým rizikám a hrozbám, akým je aj pandémia C19.

Realita je taká, že India očkuje proti C19 rýchlejšie ako EÚ, inak vyrába 60% svetových vakcín, a má vlastnú vakcínu Covaxin s ukončenou treťou fázou očkovania. A ľudia sa v Indii vedia voľne dostať k desaťročiam overeným a lacným liekom, ktoré sú na zozname esenciálnych liekov WHO.

Médiá u nás operujú v šovinistickom diskurze (teda v rozvojovom, koloniálnom či „rasistickom“ diskurze), keď dávajú za príklad v boji s pandémiou Nemecko (ktoré oficiálne nepoužíva lieky ako HCQ a ivermektín) ale nedajú za príklad Indiu, ktorá ich používa.

Na rozdiel od Nemecka, India pandémiu zvláda a rozdáva vakcíny a lieky tretím krajinám. Čo je spôsobené najmä odlišnou demokrafiou. Ale ešte raz to zopakujem a podčiarknem – nielen, že India vakcíny predáva, ale aj rozdáva. Teda podobne ako Rusko a pár ďalších krajín robí vakcinačnú diplomaciu. EÚ ako najväčší donor paradoxne žiadnu vakcinačnú diplomaciu nerobí – rozdávať vakcíny v čase ich nedostatku a kolabujúceho zdravotníctva u nás by bolo tu politicky nemysliteľné. Čo je inak ešte väčšou tragédiou než samotný nedostatok vakcín. 

Potreba veľkého obratu a resetu 

Kľúčom je uvedomiť si ako pozadu sme. A že je naopak vlastenecké a európske pomenovať naše zlyhania a problémy a snažiť sa ich napraviť. Musíme si uvedomiť potrebu veľkého obratu a resetu.

Príkladom veľkého obratu z dejín je napríklad Meiji Restoration, keď Japonsko pochopilo, že je pozadu oproti Západu. Veľké obraty nedávnej minulosti predstavuje Estónsko, ktoré sa vydalo cestou digitálnej veľmoci po páde Sovietskeho zväzu.

Južná Kórea, je asi najvýraznejším príkladom, lebo bola pred polstoročím chudobnejšia ako Keňa a teraz je výrazne bohatšia ako Slovensko.

Ak existuje nejaký nový Fukuyamov „koniec histórie“, tak ním nie sú západné liberálne demokracie ako ideál 1990-tych rokov, ale ázijské technokratické demokracie ako Taiwan a Južná Kórea. 

Kým pri Sputniku V je zrejmý trade-off medzi biopolitikou (potrebou zachraňovať životy) a geopolitikou, tak pri dovoze a výrobe indickej vakcíny by išlo o jasný win-win v oboch týchto dimenziách. Lebo ide o relatívne demokratickejšiu a mierumilovnejšiu krajinu ako Rusko.

V čase pandémie nestačí premaľovať Škodu Felíciu z roku 1998 na krajšiu modrú

Dôležité je si uvedomiť, že nie vždy sme na hranici užitočnosti a nie vždy musíme operovať v teórii trade-offs a kompromisov.

Tesla je bezpečnejšia ako Volvo, rýchlejšia ako Ferrari, a zároveň ekologickejšia ako Prius. Teda očividne pred Teslou nebol automobilový trh na hranici efektívnosti, kde by sme museli robiť kompromisy.

Je rozdiel medzi Teslou Model 3 a medzi „modrá je dobrá“ Felíciou z roku 1998. Ak spojíme premotivovaných ľudí z manažeris & marketeris triedy a prefarbíme spoločne našu starú Felíciu na krajšiu a viac sexi modrú, tak nedostaneme Cybertruck.

Toto nepochopenie, bola fatálna chyba autorov ako Tomas Pueyo a článkov o stratégiách boja s pandémiou ako The Hammer and the Dance. Autor nepochopil, že nie každá krajina je Taiwan, Singapur, Hongkong a Južná Kórea. Teda nie každá stará Felícia je Tesla Model 3.

Lídrom slobodného sveta je bitcoin

Ani Trump, ani Biden, ba ani Matovič nie sú FDR, a preto sa žiaden New Deal nekoná. Ani New Green Deal, či Manhattan Project a Apollo Program. Naše „rozvinuté“ ekonomiky sú skôr technologicky a byrokraticky „zaseknuté“ ekonomiky.

Lídrom slobodného sveta už nie je USA. A určite ním nie je Čína, či Rusko. Ľudia už moc ani nechcú jednu svetovú veľmoc a jednu univerzálnu ideológiu, ktorej by sa podriadili. Radi si dnes vyberajú hrozienka z rôznych myšlienkových smerov a spájajú ich do efektívnych naratívov a memetických komplexov. Tie potom vytvárajú digitálne komunity, niečo ako samo-organizujúce sa kolektívne inteligencie (SOCI). Úlohou noopolitiky ich je efektívne prepájať a tak regenerovať naše spoločné pastviny.

Za posledné desaťročie bol asi najúspešnejšou takouto SOCI bitcoin a priľahlé komunity ako Ethereum a DeFi sektor. Celková trhová hodnota len samotného bitcoinu išla z nula na cca bilión dolárov (tisíc miliárd).

Otázka pre Tatranského tigra 3.0 je ako prilákať nouveau riche krypto kapitál, ktorý možno už o pár rokov prekoná počtom všetkých miliardárov priemyselnej doby. Títo netokrati a naša pandemická doba predstavujú zmenu paradigmy podobnú prechodu z agrárnej spoločnosti na priemyselnú ekonomiku. Slovensko si môže vybrať či chce byť pri tom, alebo chce zostať zaseknuté v bulvári a riešení etikety a estetiky starých elít.

No obsah je dôležitejší ako forma. A preto etika a technológie sú dôležitejšie ako etiketa a estetika. 

Skryť Zatvoriť reklamu