Chlapček

Nedávno nad nim opäť žiarila hviezda. Bol ako baránok a dojal svet k láske. Okolo neho spievali piesne. Mocným hlasom Dvorského aj trasúcim sa hlasom stareniek. Okolo svietili sviečky. A jeho služobníci ho chceli obsluhovať. Ale vysvitlo niečo iné. On obsluhoval ich. Prichádzali úradníci, aj kamionisti, dôchodcovia a malé deti...a hral organ. Voňalo ihličie a ľudia si podávali ruky. Želali si pokoj. Vítali svojho kráľa. Radovali sa. Niektorí nahlas, niektorí šeptom a pár ho vítalo slzami. Okolo boli maľby s tými, ktorí o ňom hovorili oddávna. Omnoho dávnejšie, ako sa narodil. Iný z nich mal jediné malé prianie. Pravdupovediac ono bolo v skutočnosti odvážne. Ale nik mu ho neuprel. Nechcel zomrieť skôr, ako ho uvidí. Potom prišiel. Či bola noc, alebo deň. Hviezda, ktorá zasvietila nad ním prežiarila všetko. Jeho mamička uverila, že je zázrakom. Ona sa nezľakla. Prišli králi, ktorých nazvali mudrcmi. Poklonili sa mu. Ten dar, čo ti dal nie je jeden. Je ich mnoho a budeš ich poznávať celý život. Dal ti však aj tento : Tvoji rodičia veria, tak ako mnohí, že si zázrak.