Ad: Honba na čarodejnice – rozšírená verzia.

Cítim sa aj lesník aj ochranca prírody. Mam však bližšie k filozofii uplatňovanej v poľských, nemeckých, francúzskych a švajčiarskych lesoch, ako k postupom, ktoré sa v súčasnosti používajú na Slovensku. Autora článku Hon na čarodejnice si vážim, k textu  mám však dosť vážne výhrady.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Odumieranie smrečín je problém v Európe, Ázii a v Amerike.

V súvislosti s klimatickými zmenami, staré ihličnaté lesy hromadne vyschýnajú hlavne v Strednej Európe, Severnej Amerike a v Čine. Ide pravdepodobne o obrannú reakciu biosféry (zeme) na zvyšovanie teploty. Pri premnoženiach lykožrúta a ich ponechaní bez zásahu, dochádza k viazaniu atmosférického uhlíka, hlavnej zložky plynu, ktorý spôsobuje skleníkový efekt.

 Na Slovensku hromadne odumierajú hlavne nepôvodné smrečiny v hospodárskych lesoch v nižších polohách na Kysuciach, Orave, podporí Tatier a na Spiši, tam kde nie sú prakticky nijaké obmedzenia zo strany ochrany prírody a mimovládnych organizácii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

  Lykožrút sa premnožil aj tam kde sa ťažilo drevo a letecky postrekovalo insekticídmi. 

Veterná smršť v roku 2004 zasiahla aj prirodzené aj neprirodzené smrečiny, aj lesy v prírodných rezerváciách aj v hospodárskych lesoch. Nezávisle od toho, o aké lesy ide, vo väčšine prípadov nasleduje po vetrovej kalamite premnoženie lykožrúta. V prirodzených lesoch sa premnoženie z pravidla po niekoľkých rokoch samo utlmí, aj to aj bez zásahu človeka. V neprirodzených, umelo založených lesoch nižších polôh sú na zastavenie premnoženia potrebné precízne lesnícke zásahy.

 Premnoženiu lykožrúta na mnohých miestach nezabránila ani ťažba dreva (spracovanie kalamity) a ani letecké postreky insekticídmi. Dobrý príklad je Mlynná a Bystrá dolina v Nízkych Tatrách. V Mlynnej doline bola väčšina dreva vyťažená a navyše sa použili letecké postreky insekticídmi. V Bystrej doline sa väčšina dreva ponechala v lese. Lykožrút sa premnožil v oboch dolinách. Rozsah premnoženia je v oboch dolinách porovnateľný. Takýto stav však nie je pravidlo. Napríklad na mnohých porastových stenách na kalamitnej ploche v TANAPe nedošlo po vyťažení dreva (spracovaní kalamity) k náletu lykožrúta. Na týchto plochách sa však nepoužili letecké postreky insektícídmi.

SkryťVypnúť reklamu

 Letecké použitie insekticídov proti podkôrnemu hmyzu je vedecky neoverená metóda s dokázateľne škodlivými účinkami na ľudské zdravie, kvalitu pitnej vody, živočíchy a zdravotný stav lesa. V Nízkych Tatrách sa navyše ukázala aj neúčinná. Lykožŕut žije väčšinu života pod kôrou, takže ho postrek nemusí ani zasiahnuť. Jeho prirodzený nepriatelia sa však, pohybujú po kôre. Majú jednoducho smolu. Kto tu teda robí experimenty, a s akými následkami ?

  Lykožrút je prirodzená súčasť lesa. 

Premnoženie lykožrúta je prirodzený jav, ktorý sa v smrečinách periodicky opakuje po milióny rokov. Dochádza k výmene generácii lesa. Staré a oslabené stromy vyschýnajú a uvoľňujú miesto mladému zelenému lesu. Všetko živé raz musí odumrieť. Nič nežije večne. Práve vďaka takejto opakujúcej sa výmene generácii plnia prirodzené lesy na celom svete svoje funkcie. Dávajú nám kyslík, chránia pôdu, dávajú nám vodu, chránia nás pred lavínami, povodňami a mnoho iného. Robia to oveľa lepšie ako lesy umelo založené človekom.

SkryťVypnúť reklamu

Ponechanie lesa na samovývoj nie je z vedeckého pohľadu experiment. Samovývoj tu bol milióny rokov pred príchodom človeka. Jeho výsledkom je existencia lesov. Za experiment s neúspešným koncom možno považovať umele zalesňovanie smrekom, tam kde smrek nepatrí. To sa do nedávna robilo aj na Slovensku. Dnes hromadne odumierajú práve tieto, umelo založené smrečiny. Jednoducho, príroda to vie robiť oveľa lepšie ako ľudia.

  Lesy hospodárske 

Cieľom hospodárskych lesov je produkcia dreva a nie sú na nich prakticky nijaké obmedzenia zo strany ochrany prírody. Aj napriek tomu, sú práve tieto lesy na Kysuciach, Orave, podhorí Tatier a Spiši najviac zasiahnuté premnožením lykožrúta. Podpňovka a lykožrút postupuje oveľa rýchlejšie ako proti menu stačia lesníci bojovať. Nekontrolované premnoženie lykožrúta tu môže viest k rýchlemu vyschnutiu smrečín na rozsiahlych územiach, a ku vzniku veľkých kalamitných holín po ťažbe dreva. Dôjde k vážnym problémom s plnením environmentálnych funkcii lesa. V prvom rade bude znížená schopnosť lesa (holín) zadržiavať vlahu. To znamená väčšie suchá ale aj viac povodní.

SkryťVypnúť reklamu

Základom boja s lykožrútom v hospodárskych lesoch je ťažba a asanácia stromov v ktorých sa nachádzajú vajíčka, larvy, kukly a dospelý lykožrúty. Keď je ihličie hnedé, väčšina lykožrútov už strom obyčajne opustila, a jeho ťažba nemá v podstate nijaký vplyv na lykožrúta. Včasná ťažba a asanácia takýchto stromov je brzdená najme ekonomickými možnosťami a tokom peňazí vlastníka lesa. Keď sa tu nebude rýchlo a precízne zasahovať proti lykožrútovi, tieto lesy veľmi rýchlo vyschnú na rozsiahlych plochách. Vyschnuté smreky rýchlo strácajú svoju hodnotu. Preto ich tam treba rýchlo vyťažiť. Na vyťažených plochách však vzniknú rozsiahle holiny. Zalesňovanie veľkých kalamitných holín je pomerne náročné a veľmi ťažko sa dá na takýchto holinách vypestovať zdravý a ekonomicky vynášajúci les. Keď je na trhu veľa dreva, ceny sú nízke a ťažba je nevýhodná. Práve kvôli veľkému rozsahu tejto kalamity a možným dopadom, by hlavne do týchto lesov mali smerovať opatrenia vlády ktoré by stimulovali efektívne zásahy ochrany lesa. Žiaľ, tento podľa mňa tento najväčší problém, ktorý majú slovenské lesy sa v médiách skoro vôbec neobjavuje. Prečo ? Komu to vyhovuje ? Vyzerá to ako by niekto zámerne zamlčoval skutočné problémy slovenských lesov. V hospodárskych lesoch sa vyschnuté stromy ťažia. Takže ich až tak nevidieť, hoci rozsah premnoženia je tu oveľa väčší. V prírodných rezerváciách tieto stromy zatiaľ ostávajú. Takže ich vidieť, rozsah premnoženia je tu však len zlomok toho, čo sa deje v hospodárskych lesoch.    

Lesy ochranné

Cieľom ochranných lesov je plnenie environmentálnych funkcii. Viaceré štúdie potvrdzujú že les, v ktorom vyschli dospelé smreky, plní svoje environmentálne funkcie oveľa lepšie ako vyrúbaná holina. Po analýzach, nechali vo Švajčiarsku rozsiahle výmery ochranných lesov mimo chránených území na strmých svahoch bez zásahov proti premnoženiu. Problémom sú hlavne dopady ochranných opatrení v lesoch na hranici hospodárskych lesov a lesov ponechaných bez zásahu. Práve tam vznikajú kalamitné holiny, ktoré neplnia environmentálne funkcie lesa. Precíznymi lesníckymi zásahmi však možno veľkosť týchto holín výrazne znížiť. V prípade, že by došlo k ťažbe suchých stromov a výstavbe ciest na strmých svahoch na hornej hranici lesa (napr. Bystrá dolina, oblasť Čertovice), les by prestal plniť ochrannú funkciu a pravdepodobne by došlo ku vzniku lavín, ktoré by mohli odstaviť zimné lyžiarke centrá alebo horské priechody.

 Prírodné rezervácie 

Prírodné rezervácie zaberajú 1.9 % z výmery Slovenska. Sú to zbytky pôvodných lesov, naše prírodné dedičstvo. Väčšina z nich je chránená aj európskou sieťou NATURA 2000. Prírodné rezervácie a najcennejšie zóny národných parkov sú v podstate na celom svete chránené pred ťažbou dreva aj v prípade premnoženia hmyzu. Sú znakom kultúrneho národa. Navrhovanou ťažbou dreva (spracovaním kalamity) a chemickými postrekmi by došlo k trvalej likvidácii týchto vzácnych území. Takto sa dnes zasahuje už asi len v Bielorusku. Dokážeme zachrániť naše prírodné dedictvo pred likvidáciou ťažbou dreva, alebo budeme jediný štát v EU ktorý toho nie je schopný ?

Žiaľ mnohí slovenskí lesníci si neuvedomujú vzácnosť týchto území. Nemajú problém s vyťažením posledných zbytkov pôvodných lesov. V európskych štátoch sú to práve lesníci, ktorí chránia tieto lesy pred ťažbou dreva a akýmikoľvek inými zásahmi.

 Kto je čarodejnica a kto inkvizítor ? 

V krajinách, kde sa v horách nepoužívajú vedecky neoverené letecké postreky insekticídmi, holoruby (z ekologického hľadiska) a kde nie sú snahy o ťažbu dreva v prírodných rezerváciách, sú lesníci stále vážení a verejnosť ich vníma kladne. Čo by sa stalo s verejnou mienkou, keby sa v Slovenských horách začali používať prírode blízke metódy obhospodarovania lesa, ktoré presadzovali a presadzujú aj mnohé slovenské lesnícke osobnosti ? Alebo keby sa aj v realite obhospodarovania lesov začali rešpektovať nové vedecké poznatky o ekológii lesa ?

Ľudia posudzujú lesníkov podľa stavu lesov. Veľké holiny po vyrúbaných lesoch, a to aj v horách, vidí každý. Tie holiny tam boli aj pred kalamitou.

 Riaditelia národných parkov a pracovníci štátnej ochrany prírody, ktorí sa postavili za bezzásahový režim v prírodných rezerváciách a jadrových zónach národných parkov boli hromadne prepustení. Bol prepustený lesník v štátnej sfére za to že by chcel ťažiť drevo v prírodnej rezervácii ? Rezorty vylúčili z rozhodovania o ochrane prírody nezávislé vedecké inštitúcie a mimovládne organizácie, ktoré presadzovali bezzásahový režim. Kto teda robí hon na čarodejnice ? Možno každý vidí v tom druhom zrkadlový obraz seba samého ?

Súčastnú vládu skôr či neskôr vymení vláda ktorá budem mat záujem o ochranu slovenskej prírody. Slovensko často zaostáva za svetovým vývojom. Dnes sa drevo ťaží už len v bieloruských prírodných rezerváciách. Vedecky neoverené a proti lykožrútovi skôr neúčinné letecké postreky insekticídmi v chránených územiach sa používajú už len na Slovensku. V mnohých štátoch EU je použitie insekticídov v lese zakázané.

Slovensko však dokáže svetový vývoj častokrát až skokom dobehnúť. Kde potom skončia ľudia, ktorý dnes presadzujú ťažbu dreva v prírodných rezerváciách a letecké postreky insekticídmi ? Každá akcia vyvoláva reakciu. Už ani nevieme, kto prvý hodil kameňom. Problém už nie je odborný, ale stal sa politický. Dokážeme sa raz poučiť, a toto stupňujúce sa násilie zastaviť ?

    

 Kam vedú konflikty medzi ochranármi a lesníkmi ? 

To že sa lykožrút premnoží, hovorili aj ochranári a snažili sa na to pripraviť. Boli vypracované prognózy pre TANAP. Súčastný vývoj stále zodpovedá realistickému scenáru týchto prognóz.

Štandardný postup v európskych krajinách sú jasné hranice medzi bezzásahovým a zásahovým územím. Ak existuje oblasť bez zásahu, v jej okolí sa musí veľmi intenzívne zasahovať proti lykožrútovi. Tým sa dosiahne, že dopady premnoženia na hospodárske lesy a holiny po kalamitnej ťažbe sú minimálne. Takýto prístup presadzovala aj štátna ochrana prírody.

Na Slovensku však hranica medzi zásahovou a bezzásahovou oblasťou nie je jasná, a stále sa o ňu bojuje. Nemáme jasné pravidlá hry. Výsledky tohto boja nie sú nikdy isté, často závisia od politickej situácie. Minulá vláda bola viac ochranársky orientovaná. Ochrancovia prírody získali nejaké územia, a premnožil sa na nich lykožrút. Súčasná vláda zase viac podporuje zásahy v chránených územiach. Na zastavenie premnoženia je na mnohých miestach už neskoro, ale lesníci môžu vyťažiť viac dreva z chránených území. Keby však vyťažili drevo hneď po vetrovej kalamite, počet vyschnutých stromov a tým aj objem ťažby by bol pravdepodobne podstatne menší.

Výsledkom týchto konfliktov je častokrát premnoženie lykožrúta tam, kde by k nemu nemuselo dôjsť a veľký objem ťažby kalamitného dreva. Takáto ťažba neteší lesníkov. Ty chcú mať zelený les. Nie je to víťazstvom ani jednej ani druhej strany. Na konflikt dopláca hlavne príroda.

 Najtragickejší príklad je osud zbytkov pôvodných lesov vo východnej časti Nízkych Tatier a v Mlynnej doline. Kvôli konfliktom a blokovaniu tu neboli vyhlásené prírodné rezervácie, aj keď mnohé lesy tu boli najvzácnejšie, čo na Slovensku bolo. Ochranárom sa za minulej vlády podarilo zachrániť niektoré porasty pred ťažbou dreva. Teraz sa tam premnožil lykožrút. Lesníci to teraz musia všetko ťažiť.

 Ako to riešiť ? 

Pokiaľ to bude dialóg nemého z hluchým asi sa ďalej nepohneme. V poslednej dobe sa konflikt neustále stupňuje. Každý vidí v tom druhom nepriateľa. Ochranári vidia v lesníkoch tých ktorí kvôli zisku drancujú naše lesy. Podľa lesníkov sú ochranári platení západnými imperialistami za to aby nechali lykožrúta aby zlikvidoval všetky smreky. Ja som však človeka, s ani s jednou z týchto charakteristík už dlho nestretol. Osobne poznám ľudí z oboch táborov. Nemyslím si, že niekto je horši len preto, že verí v to, že les bez lesníka nemôže existovať ako ten, kto by najradšej všetko ponechal na samovývoj. Všetci sme ľudia. Prečo sa nepokúsime vzájomne rešpektovať a hľadať obojstranne výhodné, alebo aspoň obojstranne prijateľné riešenia ? Som presvedčený že aj také existujú. Keď sa nám podarí dohodnúť na odbornom riešení prijateľnom pre obe strany, nebudú o lesoch rozhodovať politici a ani sa nebudú vyhadzovať ľudia z práce pre názory na ochranu prírody, jedny alebo druhé.

Ing. Rastislav Jakuš, PhD.

špecialista na podkôrny hmyz a ekológiu lesa

Poznamka: Toto je rozsirena verzia mojej reakcie na clanok Ing. Stefanika, ktory bol uverejneny s Sme asi pred dvomi tyzdnami. Zostrucnena reakcia pravdepodobne vysla v Sme minuly tyzden. Je to dost vazna a citliva tema, preto som viacere veci viac rozpisal.  Momentalne som mimo Europy (Tibet) a k internetu sa mi dostava dost tazko. Preto sa mi neda pouzit diakritika a nebudem moct reagovat na reakcie k mojemu blogu.     

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu