Rastislav Jakuš
Extrémna bez-zásahovosť ale ani neobmedzená ťažba nie sú riešenie.
Udalosti v Monkovej doline ukazujú na to, že presadzovanie úplnej bez-zásahovosti všade, nie je udržateľné riešenie.
Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík: Veda versus falošné mýty, Širsie súvislosti, Recesia +/-, Čaro prírody, Súkromné, Nezaradené
Udalosti v Monkovej doline ukazujú na to, že presadzovanie úplnej bez-zásahovosti všade, nie je udržateľné riešenie.
Už niekoľko rokov som nepísal blogy. Medzitým som pobehal kus sveta, aj na západe, aj na východe.
Bez-zásahovosť je klúčová časť aktuálneho „lesnícko – ochranárskeho konfliktu“. Pri existujúcom napätí (polarite) v spoločnosti je funkčná a profesionálna komunikácia medzi oboma tábormi viac-menej nemožná.
Smrečiny rýchle odumierajú v celej Európe. Súčasná kalamita vo veľkej miere zasahuje Českú republiku, Rakúsko, Nemecko a Poľsko. Príčinou odumierania smrečín je v prvom rade rozsiahla zmena klímy.
Výzva My sme les rozprúdila diskusiu o stave našich lesov. To čo sa deje, môžeme vidieť aj na snímkach zo satelitov LANDSAT sprístupnených cez Google Earth. Uvádzam snímku z roku 1984 a z 2014.
Naše lesy naozaj nie sú v dobrom stave. Z môjho pohľadu to nie je jednoznačne ani vina lesníkov a na druhej strane už vôbec nie ochranárov (ako tvrdia niektorí lesníci). V súčasnosti ide o systémové zlyhanie spoločnosti
V roku 2014 zasiahla Tatry víchrica porovnateľná s víchricou v roku 2004. Zasiahnuté lesy neboli vedľa hlavnej cesty, v médiách sme sa o tom veľa nedočítali. Na jar tohto roku začalo premnoženie lykožrúta v Západných Tatrách.
Vzhľadom na rôzne obmedzenia, bez zásahové zóny, rôzne spoločenské vplyvy a dopady, vznikajú na chránených územiach špecifické problémy v oblasti ochrany lesa.
Spôsob manažmentu chránených území v podmienkach strednej Európy je predmetom intenzívnych diskusií. Vzhľadom k polarizácii spoločnosti, v súvislosti s touto horúcou témou, sa hovorí obyčajne o dvoch spôsoboch manažmentu.
Bolo to v začiatkoch deväťdesiatych rokov. Práve som sa vrátil zo stáže v Nemecku, kde som sa zoznámil s postupmi v nemeckých národných parkoch, hlavne v Bavorskom lese. Kritizoval som kvalitu zásahov proti lykožrútovi v Tatrách. Zároveň som vypracoval projekt opatrení proti lykožrútovi v oblasti Spiša, ktorý fungoval. V oblasti Tatranskej Javoriny vrcholilo premnoženie lykožrúta.
V posledných dňoch došlo sa veľmi podozrivých okolnosti k povoleniu ťažby dreva v Národnej prírodnej rezervácií Zadná Poľana. Vo veci je podané trestné oznámenie o zneužití právomocí verejného činiteľa. V povolení je veľa hrubých procesných, právnych a odborných chýb. Nenapísal ho kvalifikovaný odborník na danú problematiku. Autor nemá lesnícke vysokoškolské vzdelanie. Dokonca povolenie odôvodňuje zásahom proti neexistujúcemu druhu chrobáka (autor nepozná/nepoužíva odborný názov toho o čom rozhoduje). Rozhodnutie je s veľkou pravdepodobnosťou protiprávne. Napriek tomu je povolenie platne. V súčasnosti je vykonanie povolenia pozastavené a rozhodnutie sa prehodnocuje.
Keď som sedel v kresle kina a díval som sa na film Avatar, súbežne s dejom filmu sa mi premietali zážitky z môjho života.
Nasledujúci text je zjednodušená verzia odborného članku. Nie je to typický blog. Može byť ťažší na strávenie. Pišem tom ako obnoviť prírodzenú rovnováhu v chránených územiach. Dávam do protikaldu bežné opatrenia ochrany lesa a opatrenia na obnovu prirodzenej rovnováhy.
Aj keď ťažbovo/chemicky orientovaný lesníci hovoria o tom, že sa na Slovensku sa holoruby nepoužívajú mimo Záhoria, z môjho pohľadu (prírode blízke lesníctvo) je realita úplne iná.
Pred dvomi týždňami som sa zúčastnil konferencie Českej botanickej spoločnosti v Prahe. Okrem iného tam odznela aj prednáška lesníckeho ekológa, profesora Fantu, z univerzity v meste Wageningen.
Diskusia o osude našich, hlave smrekových, prírodných rezervácií je v plnom prúde. Na jednej strane sú vedci a ochrancovia prírody, ktorí bojujú za ich záchranu. Na druhej stane sú ľudia, ktorým ponechanie rezervácii na samovývoj spôsobuje problémy. Je to dosť široká problematika, a plánujem sa jej venovať v niektorom z nasledujúcich blogov. V tomto texte by som rad čitateľov upozornil na nezávislý zdroj, ktorý sa kvalitne venuje tejto problematike v Českej republike.
Na základe súčasných poznatkov vedy a praxe je možné navrhnúť účinný systém opatrení ekologických metód ochrany lesa, ktorými je možne ďalej utlmiť premnoženie lykožrúta bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľstva, kvalitu pitnej vody a s minimálnym dopadom na biodiverzitu.
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Zatiaľ nie sú zverejnené údaje o počte stromov ktoré odumreli tento rok. Na rôznych miestach je aj rôzna situácia.
1. Úvod: Management lesů ve zvláště chráněných územích byl vždy předmětem diskusí mezi různými zájmovými skupinami. Rozpor mezi zájmy ochrany přírody a zájmy hospodářskými patří k nejčastějším náplním těchto diskuzí. Cílem tohoto příspěvku je proto nastínit principy přírodě blízkého managementu lesů, který by byl v souladu se zájmy ochrany přírody, ale zároveň by umožnil v podstatě plnohodnotné hospodářské využívání lesů, tam kde je to podle platných předpisů možné. Na tomto místě je nutno upozornit, že uplatňování principů přírodě blízkého hospodaření není v žádném případě obecným cílem managementu lesa ve zvláště chráněných územích s výjimkou části lesů trvale určených k plnění produkčních funkcí. Samovolný vývoj a ochrana přírodních procesů jsou hlavním cílem managementu v těchto územích a přírodě blízké hospodaření by mělo sloužit pouze jako dočasný nástroj managementu při přípravě na převod do bezzásahového managementu .
1. Úvod: Lesy národních parků zahrnují v současnosti nejen bezzásahové území, ale také rozsáhlé oblasti, kde je dočasně nebo trvale z různých důvodů prováděna hospodářská činnost. Cílem tohoto příspěvku je popsat hlavní problémy spojené s lesním hospodařením v tomto typu území a navrhnout případná řešení.