Dnes vidím mediálnu vojnu medzi lesníkmi a ochranármi. Na jednej strane je dosť neobratná a priehľadná kampaň oficiálnych lesníkov, ľudí odchádzajúcej generácie. Urputne hája staré dogmy, ktoré patria do učebníc histórie. Na pôde nezávislej univerzity, na západe, by s nimi neobstáli. Proti ním sú väčšinou mladí ochrancovia prírody. Našpikovaný vedomosťami a pospájaný sieťami po celom svete. Oficiálni lesníci majú moc, ale používajú ju tak, že čoraz viac ľudí si myslí, že najväčším nepriateľom (škodcom) lesa je lesník. Nemožno nevidieť silné skupinové myslenie lesníkov (groupthink). Lesníci sa správajú ako v ohrození, a robia priehľadné chyby. To im tiež nepridáva body.
Každí asi tuší ako chutí moc. Ľudia ktorí majú moc sa mnohokrát správajú inak, ako sa správali pred tým ako ju získali. Dnešní páni lesov majú moc od politikov. Robia to, čo im politici prikážu. Takisto sa jedni aj druhí často menia. Po každej politickej zmene sa mení vedenie na všetkých dôležtých miestach. Každý, kto má iný názor ako vládnuci, si nie je istý svojim miestom. Ochrana prírody bola dlho v závetrí. Teraz ju postihlo len to, čo sa s lesníkmi dialo pravidelne.
Problém je aj v tom, že najnovšie výsledky nezávislých vedeckých inštitúcii na celom svete nehrajú do karát rôznych lobistických skupín presadzujúcich ťažbu dreva, alebo iné výhody (predaj pesticídov,...). Jediná cesta pre nich je udržiavať pri živote falošné mýty a prežité dogmy. Majú dosť zdrojov na mediálny tlak a na manipuláciu verejnej mienky. Proti mím stoja ochranári, ktorí sa opierajú o moderny nezávislý výskum a jasne víťazia aj s rádové nižšími zdrojmi. Falošné mýty a staré dogmy nefungujú aj pre to, že aj laikovi stačí ísť do lesa a na vlastné oči vidí, že oficiálni medialni lesníci sú mnohokrát mimo reality.
Nechcem obhajovať aroganciu moci ktorú dnes predvádzajú najvyšší páni našich lesov (možno ani nevieme kto to je). Myslím si však, že obviňovanie lesníkov je aj napriek tomu všetkému nespravodlivé. Dôležité rozlišovať medzi obyčajnými lesníkmi a tými, ktorí majú moc a aktívne presadzujú veci, ktoré sú v rozpore aj s tým, čo sa učili na lesníckej fakulte, ale aj zo súčasným vedeckým poznaním. Koncept kolektívnej viny sa nehodí do demokratickej spoločnosti.
Je pravda, že na Slovensku najviac odumierajú lesy práve tam, kde sa najviac hospodári, a kde sa pestuje po mnoho generácií smrek. Je to vina lesníkov ? V mnohých takýchto lesoch môžete nájsť stopy po pálení dreveného uhlia. Dlho pred tým ako sa začalo v lesoch plánovite lesnícky hospodáriť, vyťažili uhliari z lesov listnáče a jedľu a ostal tam smrek. V okolí banských miest bolo vyťažené takmer všetko. Boli to lesníci, ktorí zalesňovali. Po smreku je aj dnes najväčší dopyt. Preto ho lesníci pestovali. Každý robí chyby. Múdry sa z nich aj poučí.
Poznám desiatky lesníkov z lesníckej prevádzky ktorý chránia prírodné rezervácie, mnohé z nich navrhli sami; ktorí strážia prírodu 24 hodín denne, mnohokrát s väčším nasadením ako strážcovia, ktorí chcú pestovať lesy prírode blízkym spôsobom a nechcú holoruby, ktorí sú proti používaniu insekticídov v lese, ktorí bojujú proti krádežiam .....
Takisto mnohí lesníci čítajú odbornú literatúru a majú v lese otvorené očí. Vedia, akú spúšť v lese môže urobiť traktor. Vedia že lykožrút nelieta 50 km. Vedia že insekticídy proti podkôrnemu hmyzu nefungujú. Vedia že ťažbou ročných suchárov, nezastavia lykožrúta, skôr mu pomôžu. Vedia že les sa o seba vie postarať aj sám, a mnohé iné veci.
Veľa lesníkov pracuje aj v neštátnych lesoch. K neštátnym vlastníkom lesa, sa štát tiež nechová najpriateľskejšie. Otázka dopadov prírodných rezervácii a samovývoja, na ich vlastníctvo stále nie je doriešená. S ich prirodzeným rozhorčením možno len súhlasiť.
Ale ani na štátnej pôde nie sú doriešené dopady samovývoja na okolité lesy v ktorých sa hospodári. Lesníci v podstane nemožu postupovať inak, ako postupujú. Preto si myslím, že proti lesnícka kampaň nie je fair. Podľa mňa problém nie je len v lesníkoch ale v celej spoločnosti.
Nemôžme však nevidieť čo sa deje v našich horách. Pred očami nám miznú posledné zvyšky pôvodných lesov. Cesty sú preplnené kamiónmi dreva. Je správne obviňovať lesníkov keď moc majú politici ? Od koho tú moc politici získali ?
V krajinách, kde si ľudia vážia život lesa, sa aj lesníci inak starajú o les. V Poľsku sú zakázané holoruby v horách. Vo väčšine kultúrne vyspelých krajín je používanie insekticídov v lesoch zakázané. Letecké postreky proti lykožrútom sa používajú asi už iba na Slovensku, hoci ich zakázal Európsky parlament. V ostatných krajinách si ľudia nechcú otráviť pitnú vodu. Vo Švajčiarsku ľudia nedovolia ťažiť drevo nad svojimi obydliami po kalamitách. Nechcú aby im domy zmietli lavíny a povodne. V Tibete sú posvätné hory, kde sa neťaží drevo, ani keď je tam lykožrút. V Čine je lesná polícia, ktorá stráží lesy a pošle do vezenia každého kto kradne drevo. V Amerike sú všetky štátne lesy pod dohľadom verejnosti. Nikto si tam nedovolí použiť drastické metódy ťažby dreva na štátnej pôde.
Je vina slovenských lesníkov, že si politici diktujú to čo sa v našich lesoch má robiť a že si vládnuci vybrali tých, ktorí to robia tak ako to oni chcú?
