Dokončil som ju a urobil som si aj doktorát z ochrany rastlín. Skoro každý víkend som skúmal prales na Poľane. Pokúšal som sa pochopiť, ako všetko to funguje. Prečítal som hrbu literatúry v slovenčine, češtine, nemčine, angličtine, francúžtine, ruštine a poľštine. Veril som , že svet funguje na logických základoch. Predpokladal som, že keď budem tvrdo pracovať a splním všetky vedecké kritéria, nájdem riešenie, ľudia ho budú akceptovať. Veď každý chce chrániť prírodu, len nevedia ako. Nikto nechce zle. Lesníci pomáhajú lesu a robia všetko s tými najčistejšími úmyslami. Musím len vyvinúť technológiu, ktorá to všetko vyrieši.
Študoval som kalamity a metódy ochrany lesa na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Nemecku, Fínsku, Švédsku, Francúzku a USA. Nechcel som byť len teoretik. Spolupracoval som s lesníckou prevádzkou. Tam kde sa premnožil lykožrút, išiel som aj ja. Nemám prax lesníka, ktorý väčšinu času strávi s papiermi a predajom dreva. Mám prax s kalamitami, bojom s lykožrútom a vývojom konfliktov medzi ochranármi a lesníkmi. Snažil som sa byť pri každej kalamite. Snažil som sa pochopiť argumenty lesníckej prevádzky a nájsť vedecké riešenie. Niekoľko rokov som strávil v lesoch v oblasti Tatranskej Javoriny. Zavádzali sme tam bariéry feromónových lapačov. Osobne som ich tam inštaloval. Podarilo sa mi vytvoriť medzinárodný tím a získať medzinárodný vedecký projekt financovaný Európskou Úniou. Bol som vedeckým koordinátorom multidisciplinárneho projektu, v ktorom pracovali vedecké tími z viacerých štátov. Všetko išlo tak, ako to malo podľa mojich predstav ísť. Vybudoval som si dokonalú vedeckú kariéru. Dosť sme pohli aj mnohé technológie. Dnes patrí ochrana lesa na Slovensku medzi technologicky najvyspelejšie na svete. Z hľadiska vedeckých kritérií platných v EU, by som na Slovensku len ťažko hľadal konkurenta v mojej špecializácii.
To o čom som si myslel že je pevné, sa rozsypalo po kalamite v roku 2004 ako domček z karát. K mojej vedeckej špecializácii - lykožrútovi, sa teraz začali vyjadrovať ľudia ktorý sa venovali úplne iným veciam. Často hovoria úplné hlúposti, prekrúcajú fakty, vôbec sa nerozumejú problematike. Chcú len jedno - ťažiť drevo v rezerváciách. Majú peniaze z ťažby dreva. Takže môžu financovať mediánu kampaň. Platia právnikov ktorí využívajú medzery v zákonoch. Majú aj na SBS, ktorá bráni nepohodlným ochranárom a vedcom vo vstupe do lesa, aby mohli ďalej klamať verejnosť. Média, Vládny výbor na obnovu Tatier a Ministerstvo pôdohospodárstva im to berú. Keď hovorím vedecké fakty, ktoré sú samozrejme v Nemecku, Poľsku, Francúzku, Škandinávií, USA a inde, som persona non grata. Mam dojem, že keď na Slovensku poviem, že zem je guľatá, pošlú na mňa inkvizíciu. Najprv som bol z toho v šoku. Ľudia s ktorými som roky spolupracoval a snažil som sa vysvetliť nové poznatky o ochrane lesa a ekológii lesa hovoria veci, ktoré boli už dávno prekonané. Vedecké pravdy z polovice minulého storočia. Sú posadnutý bojom s lykožrútom. V mene ich vojny s lykožrútom, sú schopní postriekať všetky Slovenské lesy pesticídmi, ktoré sa už okrem Slovenska skoro nikde inde v lesoch nepoužívajú.
Pomaly si začínam pripadať ako disident. Situácia na Slovensku mi čoraz viac pripomína stav pred rokom 1989. Počas zamatovej revolúcie som bol študent. Dosť aktívne som sa jej zúčastnil. Okrem iného sme verili, že pomôžeme ochrane prírody na Slovensku. Také drancovanie tatranských lesov, ako sa deje dnes, a ktoré ešte hrozí, som si nedokázal predstaviť ani v tom najhoršom hororovom sne.
Po roku 2004 moje ilúzie skončili. Viem, že len vedou horám nepomôžem. Ešte presne neviem čo mám robiť. Presvedčil som sa, že ľudí s ortodoxnými názormi na les nepresvedčím nijakými vedeckými argumentmi, štúdiami a analýzami. Ani keď to vidia na vlastné oči, nedokážu to pochopiť. Začal som o tom písať pre širšiu verejnosť. Mnohí lesníci ale aj mnohí ľudia, ktorí poznajú les, ale nie sú absolventi lesníckych škôl to chápu. Niektorí mi napísali, že to čo opisujem chápali, len to nevedeli pomenovať. Ako je možné, že časť lesníckej verejnosti (žiaľ tej pri moci) stále tak ortodoxne verí vo falošné mýty ? Nechodia do lesa ? Nečítajú knihy ? Čo sa im stalo ?
Osud Tatier je stále otvorený. Zatiaľ sa nám v podstate podarilo zabrániť veľkým ťažbovým zásahom do navrhovanej jadrovej zóny národného parku. Tatry sa pravdepodobne po niekoľkých desiatkach rokov viac menej spamätajú z ťažby, ktorá bola robená mimo rezervácií. Podarí sa nám zachrániť posledné zbytky zachovalých lesov Tatrách a na Slovensku pred ťažbou dreva? Necháme budúcim generáciám len chradnúce umelozaložené smrečiny ? Budeme jediný národ v Európe ktorý v 21 storočí vyťaží posledné zbytky prírodných lesov ? Sme naozaj takí barbari ?
