Použili už osvedčený scenár z Tichej doliny vo Vysokých Tatrách. Obyčajných ľudí zastrašili hrozbami lykožrúta a požiarmi. V roku 2005 letecky postrekovali lesy jedovatými pesticídmi a teraz začali budovať lesné cesty pod zámienkou protipožiarnych opatrení. Aby ich nemohol nikto kontrolovať, zakázali vstup do doliny. Problém je v tom, že nijaký lykožrút tam nehrozí, riziko požiaru je dosť diskutabilné a ich nová lesná cesta môže riziko požiaru skôr zvýšiť.
/Protipožiarny pás ?/
.
V doline sú väčšinou listnaté alebo zmiešané lesy. Smrek, ktorý je potravou lykožrúta, sa tu vyskytuje hlavne na hornej hranici lesa. Je tam chladno a vlhko, teda nevhodné podmienky pre podkôrny hmyz. Na vývratoch nebol v podstate nijaký nálet lykožrúta, napriek tomu tieto plochy v roku 2005 letecky striekali insekticídmi. Postrek dokonca zasiahol turistov ktorý išli na Ďumbier. Použité insekticídy sú jedovaté látky, ktoré usmrcujú všetok hmyz a vodné živočíchy. Môžu ohroziť zdravie všetkých zvierat a aj človeka. Otravujú vodu. Dokonca zhoršujú zdravotný stav lesov. Škodlivý účinok zbytkov insekticídov môže trvať niekoľko rokov. Vo vyspelých krajinách EU je použitie insekticídov v lese zakázané. Používanie leteckých postrekov proti podkôrnemu hmyzu nie je vedecky overená metóda. Teraz to však chcú postriekať znovu. Vedia obyčaní ľudia o účinkoch týchto jedov ? Kedy budú môcť zbierať čučoriedky z tejto oblasti ? Kedy bude voda v potokoch znovu čistá ?
Na rozdiel od suchých južných svahov a smrekových vývratov vo Vysokých Tatrách, vo vlhkých a chladných nízkotatranských dolinách zo zmiešanými lesmi, je nebezpečenstvo požiaru minimálne. Jeden protipožiarny pás ide dokonca dnom doliny, vedľa ale často aj korytom potoka. Nechápem zmysel tohto pásu. Voda z potoku je horľavina ? Obyčajne sú vodné toky považované ako bariéra proti šíreniu požiaru. Všeobecne sa vie, že sprístupnenie lokality zvyšuje riziko požiaru. Tak sa to deje aj vo Vysokých Tatrách. Nová lesná cesta odvodňuje lesné pôdy v jej okolí. To je znovu ďalší činiteľ, ktorý zvyšuje toto nebezpečie. Cesta navyše ani neplní funkciu protipožiarneho pásu v kalamitnom území, lebo v podstate prechádza len stojacim lesným porastom.
Čo môže byť za týmto úsilím o ničenie prírody ? Nedá sa nevidieť, že jeden z hlavných motívov, je ťažba dreva. Vzhľadom k tomu, že úroveň ochrany územia Nízkych Tatrách je veľmi nízka, jedinou metódou ako zabrániť likvidácií vzácnych lokalít ťažbou je nedovolenie výstavby lesných ciest. Tam kde sú lesné cesty, skôr alebo neskôr príde nejaká kalamita, a dôvod na ťažbu dreva sa nájde. Výstavba lesných ciest je teda prvý krok k ťažbe dreva. Doteraz boli možnosti budovať lesné cesty v chránených lokalitách obmedzené. Chytráci však našli cestu ako obísť zákon o lesoch, zákon o ochrane prírody, ústavu, a medzinárodné dohody SR. Sú to protipožiarne pásy. Vyzerá to, že pečiatka od požiarnikov umožní postupne zlikvidovať posledné zbytky prírodných lesov na Slovensku. Čo láka turistov do Nízkych Tatier ? Zachovalá príroda alebo holoruby ?
/Takto tu končia lesy vedľa ciest/
.
Čo môže byť za postrekmi lesov insekticídmi aj tam kde nie je lykožrút ? Myslím, že to každý občan krajiny s jednou z najvyšších mier korupcie v Európe pochopí aj bez vysvetľovania.
Na zaver ostáva len dúfať, že medializácia tejto kauzy pomôže zachovať posledné zbytky pôvodnej Slovenskej prírody pre našich potomkov.
Viac informácií:
