Disturbancie a management smrekových ekosystémov

Zverejnujem abstrakt môjho príspevku na konferencii o ekologickom lesnícve. Celý názov príspevku je Disturbancie a management smrekových ekosystémov v chránených územiach so zameraním na lykožrúta smrekového. Je to dost vedecký text. Dúfam že zaujme. O konferecii budem pisat viac v jednom z nasledujucich blogov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (86)
Požerok lykožrúta v ktorom boli všetky kukly usmrtené jeho prirodzenými nepriatelmi (biele fliacky)
Požerok lykožrúta v ktorom boli všetky kukly usmrtené jeho prirodzenými nepriatelmi (biele fliacky) 

Disturbancie: Cieľom starostlivosti o les v chránených územiach je spravidla ochrana prírody alebo obnova ekologickej rovnováhy. Prirodzené disturbancie (narušenia), ako vietor a premnoženia podkôrneho hmyzu, sú kľúčový faktor ktorý určuje vývoj lesa. Disturbancie menšieho rozsahu inicializujú hlavne regeneráciu stromovej vrstvy lesného ekosystému (malý vývojový cyklus). Disturbancie vačšieho rozsahu často inicializujú sukcesiu lesa počas ktorej prípravné dreviny pripravujú prostredie pre dreviny klimaxového lesa (veľký vývojový cyklus). Pri tomto procese je dôležitá obnova pôdnych vlastností. Lesné ekosytémy sú adaptované na určité režimy disturbancií. Narušenia disturbačného režimu možu mať negatívny vplyv na zdravotný stav lesa. Prirodzené disturbancie obnovujú ekologickú rovnováhu v lesných ekosystémoch. Naproti tomu, disturbancie na ktoré nie sú ekostémy dlhodobo adaptované, majú obyčajne opačný účinok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Typickými neprirodzenými disturbanciami sú ťažba dreva, odvoz biomasy, imisie a pesticídy. Lesné ekosystémy nie sú na takéto vplyvy dlhodobo prispôsobené. Neprirodzené disturbancie spôsobujú ďalší stres pre lesné ekosystemy. Kumulatívnym účinkom takýchto neprirodzených disturbancií dochádza k reťazovým poruchám v lesných ekosystémoch a k zhoršovaniu zdravotného stavu lesa. 

 V prípade, že lesný ekosystém ponecháme bez zásahu, jeho vývoj prirodzene smeruje k dosiahnutiu ekologickej stability, optimálnemu zdravotnému stavu a k dosiahnutiu ekologickej rovnováhy. S mierou ovplyvnenia lesného ekosystému neprirodzenými disturbanciami stúpa aj pravdepodobnosť vzniku veľkoplošných disturbancií. V niektorých prípadoch sú však aj veľoplošné disturbancie prirodzený spôsob regenerácie lesného ekosystému.

SkryťVypnúť reklamu

Gradácie podkôrneho hmyzu: Úloha lykožrúta smrekového, ako prirodzeného disturbačného faktora, je jasne viditeľná a intenzívna. Vo vzťahu k populačnej hustote, selektívne obsadzuje smreky od určitého veku a určitého fyziologického stavu. Jeho úloha v lesných ekosystémoch nie je náhodná. Je to adaptácia na na relatívne vysokú prirodzenú nestabilitu smrekových lesov. Smreky to kompenzujú vysokou schopnosťou prirodzenej obnovy. Na základe týchto faktov môžeme očakávať výraznú dynamiku vývoja s významnou úlohou tohto druhu (Sanders, 2001).

 Napriek vyslovene kladnej úlohe lykožrúta smrekového v prírodných ekosystémoch, na hranici prísne chránených území a hospodársky využívaných lesov dochádza často k vzniku problémov. Pri gradácí lykožrúta sú bez-zásahové územia zdrojom migrujúceho podkôrneho hmyzu pre okolie. V zóne, kde sa proti premnoženému lykožŕútovi začína zasahovať štandarnými postupmi ochrany lesa v hospodárskych lesoch je vysoká mortalita smreka a následne vznikajú velké holiny po kalamitnej ťažbe.

SkryťVypnúť reklamu

Systém vietor - podkôrny hmyz: Pre horské smrečiny je charakteristické spolupôsobenie vetra a podkôrneho hmyzu. Proces regenerácie porastu systémom vietor-podkôrny hmyz spravidla spúšťa poškodenie porastov vetrom. V určitých prípadoch môže sanitárna ťažba stromov obsadených lykožrútom narušiť statickú stabilitu porastov a spôsobiť veľkoplošné polomy. 

Bioregulačný komplex lykožrúta smrekového: Biologický rozmnožovací potenciál lykožrúta smrekového je veľmi veľký. Teoreticky by mohla jeho populácia počas jednej generácie narásť až 60 krát. V realite, aj pri najväčšom premnožení, jeho populácia v určitom ohraničenom období dokáže narásť maximálne 5 krát na stojacich stromoch. Tento rozdiel je spôsobený bioregulačným komplexom lykožrúta, vrátane jeho vnútrodruhovej konkurencie. Jeho bioregulačný komplex obsahuje hlavne: obranné mechanizmy smreka, parazitoidov a predátorov lykožrúta. Bioregulačný komplex dokáže za určitých podmienok zastaviť premnoženie .

SkryťVypnúť reklamu

 Niektoré v súčasnosti používané metódy ochrany lesa narušujú účinky bioregulačného komplexu. Sú to hlavne insekticídy, ktoré v prípade lykožrúta, môžu usmrcovať oveľa väčšie množstvo jeho parazitidov a predátorov ako vlastných lykožrútov. Môžeme hovoriť že ich používanie vlastne podporuje premnoženie. Sanitárna ťažba tiež znižuje obrany schopnosť zostávajúcich stromov. Z tohto dôvodu je dôležité vykonať ťažbu napadnutých stromov správne a zaistiť kompenzačné opatrenia.

Limitácie bioregulačného komplexu: V určitých prípadoch dokáže bioregulačný komplex ukončiť gradáciu počas niekoľkých rokov. Gradácia nemusí zasiahnuť podstatnú časť bez-zásahového územia. Časté sú aj prípady keď gradácia skončí po tom ako lykožrút obsadí väčšinu starších smrekov na danom území. Výsledkom väčších gradácií sú rozsiahle holiny po sanitárnej ťažbe v nárazníkových územiach. Verejnosť negatívne vníma väčšie plochy suchého lesa ale aj veľké holiny. To spôsobuje veľké politické tlaky na zmenu managementu územia. Štandardný prístup v národných parkoch je vytvorenie bez-zásahovej a nárazníkovej zóny. Nárazníková zóna so šírkou od 500 do 1500 m, v ktorej sa vykonávajú intenzívne opatrenia, dokáže izolovať gradáciu od okolia. V mnohých stredoeurópskych národných parkoch sa nachádzajú lesy s neprirodzeným drevinovým zložením. V týchto prípadoch vznikajú rôzne prechodné zóny v ktorých sa les lesníckymi opatreniami postupne transformuje na prírode blízky. Takto transformované porasty by sa mali postupne pričleniť do jadrových (bez-zásahových) zón. Gradácia podkôrneho hmyzu predstavuje riziko pre takúto transformáciu. V tomto prípade môže byť gradácia chápaná ako spúšťač prírodných procesov. V prípade že nedôjde k ťažbe dreva, môže sa takéto územie v bez problémov pričleniť do jadrových zón. V prípade použitia štandartných postupov ochrany lesa v hospodárskych lesoch dôjde k vážnemu poškodeniu územia z hľadiska ochrany prírody. Budúce začlenienie územia zasiahnutého tažbou dreva do jadrovej zóny je sporné.

Biologicky efektívna sanitárna ťažba alebo sanácia je jediná biologicky efektívna metóda na zastavenie gradácie lykožrúta, a to aj v prípadoch, keď ju bioregulačný komplex nedokáže zastaviť. Zahrnuje preventívne odstránenie alebo sanáciu všetkého materiálu vhodného na rozmnožovanie podkôrneho hmyzu, včasnú ťažbu a odstránenie alebo sanáciu lykožrútom obsadených stromov. Odstránenie dreva ma negatívny účinok na lesný ekosytém. Tento problém možno čiastočne riešiť ponechaním olúpaného alebo plne ofrézovaného dreva v lesných porastoch. Na takomto dreve sú však vážne narušené procesy prirodzeného rozkladu. Riešením tohto problému je použitie drážkovej frézy.

Biologické metódy regulácie podkôrneho hmyzu: Bariéry feromónových lapačov, anti-attraktanty a entomopatogény možno považovať len za pomocné metódy. Ich účinkom sa posiľňuje účinok biologicky efektívnej sanitárnej ťažby a sanácie, a zároveň sa znižuje veľkosť holín v nárazníkovej zóne.

Regulácia populácii podkôrneho hmyzu založená na podpore prírodných procesov: Integrácia biologických metód regulácie podkôrneho hmyzu a biologicky efektívnej sanitárnej ťažby alebo sanácie v nárazníkových územiach môže zabezpečiť zvládnutie gradácii podkôrneho hmyzu v chránených územiach a zabránenie ich šírenia do okolia. Dôležitou podmienkou pre zabezpečenie biologickej účinnosti týchto opatrení je vylúčenie používania insekticídov.

Prirodzené procesy a dlhodobá obnova rovnováhy v ekosystémoch: Mechanizmy sukcesie lesa možno zámerne použiť na obnovu ekologickej rovnováhy s smrečinách. Vhodným príkladom je použitie pionierskych drevín (breza, jarabina) na revitalizáciu pôdnych vlastností v neprirodzených smrekových monokultúrach.

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu