Správami o tom, že musíme ťažiť drevo v tatranských, ale aj iných rezerváciách lebo ich zožerie lykožrút, a potom tam bude mesačná krajina, holá skala, .... a les nebude plniť svoje funkcie, sú od novembra 2004 v podstate stále zahltené média. Ťažba dreva je zdôvodňovaná bojom proti povodniam, požiarom, lykožrútom, lavínam, ..... . Myslím, že už tam chýba len boj proti terorizmu. Hoci už lykožrút dávno spí, minulý týždeň som zaregistroval až 3 správy o tom, čo z jeho strany hrozí Tatrám.
Toto zdôvodňovanie ťažby dreva však nie je vedecký podložené. Podľa môjho názoru sa nenájde jediný medzinárodne uznávaný odborník, z nezávislej vedeckej alebo akademickej inštitúcie, ktorý by to potvrdil. Vždy to tvrdia len ľudia priamo alebo nepriamo závislí na ťažbe dreva. Človek nemusí mať doktorát z ochrany lesa, aby sa o tom presvedčil na vlastné oči. Stačí sa pozrieť na plochy v Tatrách, kde sa ťažilo drevo po víchrici z novembra 2004 a potom ich porovnať s plochami v rezerváciách, kde drevo ostalo bez zásahu. Myslím, že mnohým čitateľom sa bude zdať môj príspevok nezmyselný. Nezaťažený človek len ťažko uverí falošnému mýtu tohoto kalibru. Žiaľ, existuje skupina ľudí, ktorá tomu stále verí.
Na druhej strane chápem, že premnoženie lykožrúta je však naozaj citlivá otázka. Zvlášť pre ľudí z lesníckej prevádzky, ktorým sa v podstate sústavne hovorí o tom, že s lykožrútom treba bojovať. V lesoch mimo rezervácií to hovorím aj ja. V podstate je na tom založené cely systém lesného hospodárstva. Ľudia si jednoducho neuvedomujú, že cieľom moderného lesného hospodárstva je produkcia dreva spôsobom, ktorým minimálne narušuje životné prostredie. Preto sa hovorí o mimoprodukčných funkciách lesa. V lese môžeme hospodáriť aj tak, že trvalo plní viac-menej všetky mimoprodučné funkcie. Tento spôsob je však na Slovensku dosť vzácny. Ide o výberkové lesy. Väčšinou však vidíme holoruby alebo holiny po ťažbe kalamít. Takéto, ťažbou zničené lesy naozaj nedokážu plniť všetky funkcie ktoré by mali. Najvážnejším dôsledkom takéhoto ničenia lesov sú povodne.
Cieľom rezervácií nie je produkcia dreva. Takže tam nie je nijaký vedecky podložený racionálny dôvod na ťažbu dreva. Je naivné si myslieť, že lesníci za 200 rokov histórie dokážu urobiť niečo lepšie ako príroda, ktorá na to mala milióny rokov. Myslím že mnohým kolegom lesníkom chýba úcta k prírode. Žiaľ, mnohé obete tohoto falošného mýtu sú v stave v mene boja s lykožrútom ničiť lesné ekosystémy drastickou ťažbou dreva a ohrozovať zdravie ľudí leteckými postrekmi lesov insekticídmi. Možno by bolo dobré zájsť do susedného Poľska, kde majú lesníci bližšie k tradičným hodnotám. Lesníci tam neťažia drevo v rezerváciách, podobne ako inde vo vyspelej Európe. V poľských Tatrách sa insekticídy nepoužívajú.
Ak keď si to mnohí lesníci nedokážu pripustiť, súčastné lesníctvo je stále len experimentovanie. Niektoré experimenty, napríklad také smrekové monokultúry pod Tatrami nedopadli práve najlepšie. Sadili ich však lesníci ktorí boli presvedčení o tom, že robia to najlepšie, s technickými znalosťami na vrchole svojej doby. Ktovie, čo budú hovoriť lesníci o 100 rokov o tom, čo ich predkovia urobili s Tatrami po kalamite v roku 2004. Čo ak experiment s ťažbou a umelým zalesňovaním ani teraz nevyjde ?
Veda, aj lesnícka ma už na mnohé otázky odpovede. Odborným garantom výskumu v Bavorskom lese, v ktorom sa premnožil lykožrút, bol Bavorský lesnícky výskumný ústav. Vzhľadom k tomu, že aj v Nemecku je premnoženie lykožrúta citlivá otázka, na výskum problematiky dopadov jeho premnoženia bolo a je riešených desiatky výskumných úloh Nemeckých a zahraničných vedeckých pracovísk. Len ich zoznam má viac ako 100 strán. Negatívne dopady ponechania lesa po vetrovej, alebo lykožrútovej kalamite bez zásahu, v porovnaní zo stojacim zeleným lesom sa nepotvrdili. Negatívne dopady ťažby kalamitnej hmoty sú každému jasné.
Podobné štúdie sa robili aj vo Švajčiarsku. Výsledky boli také isté. V štúdii, ktorá sa venovala tejto problematike v lesoch na strmých svahoch v Alpách sa potvrdilo, že práve ponechanie mŕtveho dreva v lese zabezpečuje plnenie ochranných funkcii lesa a zároveň chráni aj rodiaci sa mladý les. Keď sa drevo rozloží, funkcie lesa už zabezpečujú mladé stromy.
Tu je linka na tu štúdiu, dizertačnú prácu. Práca je v angličtine.
Na Slovensku, alebo v Čechách sa výskumy podobného rozsahu nikdy nerobili. Keby sa aj teraz začali robiť v podobnej intenzite, porovnanetlné výsledky by boli tak za 10 rokov. Doterajšie výskumy na Slovensku však potvrdzujú poznatky z iných európskych krajín.
Na záver dúfam že postupne s pomocou vedy a toho čo môže každý vidieť v lese na vlastne oči, sa nám podarí odkliať Slovenské lesy a lesníkov od zajatia falošných mýtov.
