Vzhľadom k tomu, že mám tu smolu a lebo to šťastie, že sa pohybujem medzi oboma tábormi pokúsim sa zhrnúť to čo si myslím o zámeroch oboch strán.
Lesníci
V názoroch lesníkov je určitý gradient od najviac ťažbovo/chemicky po najviac ochranársky orientované riešenia. Z hľadiska oficiálneho pohľadu česko-slovenského lesníctva je hlavným zámerom zabránenie gradácie lykožrúta smrekového a zmenenie druhového zloženia lesa v prospech listnatých drevín. Radikálnejší ťažbovo orientovaní lesníci chcú preto vyťažiť všetko kalamitné drevo, a potom plochu umelo zalesniť. Nájdu sa aj takí, ktorí by chceli celú dolinu letecky postriekať insekticídmi proti lykožrútovi.
Ochranárski orientovaní lesníci odmietajú letecké používanie insekticídov. Z ich pohľadu nemá zmysel ťažiť drevo (spracovať kalamitu), z ktorého vyletel lykožrút. Ich ciel nie je ťažba dreva, ale zabránenie gradácie lykožrúta. Na splnenie ich cieľa sú ochotní hľadať nové riešenia, napríklad olúpanie kmeňov a ich ponechanie v lese, alebo bariéry feromónových lapačov. V každom prípade sa však nechcú vzdať boja s lykožrútom, ktorý je z ich pohľadu najväčší nepriateľ lesa.
Listnaté dreviny je možné vnášať aj bez ťažby dreva.
Ochranári
S názormi ochranárov prírody je to zložitejšie. Ochrancami prírody sa cítia aj ľudia, ktorí presadzujú ťažbu kalamitného dreva v rezerváciách. Vo väčšine sveta, pravdepodobne s výnimkou Čiech a Slovenska, je ťažba kalamitného dreva v prírodných rezerváciách neprístupná. To sa týka akejkoľvek ťažby dreva, vrátane ťažby dreva ktorú sa lesníci snažia ospravedlňovať názvami " spracovanie kalamity, ozdravné opatrenia, ... .
Keďže sa stotožňujem s princípmi ochrany prírody, ktoré sú bežné vo svete. Za ochrancov prírody považujem len ľudí, ktorí nechcú ťažiť drevo v prírodných rezerváciách.
Ochrancovia prírody vidia v lykožrúta ako súčasť lesného ekosystému. Jeho gradáciu chápu ako súčasť vývoja lesa. Odumreté stromy uvolnia miesto prirodzenému zmladeniu a nasledujúcej novej generácii lesa.
Z hľadiska ochrany prírody je dôležité, aby vyvrátené alebo odumreté stromy ostali v lese. Sú dôležité pre prirodzené zmladenie, kolobeh živín a pre živočíchy ktoré v nich žijú. V ochranársky vyspelých krajinách sú rezervácie ponechávané bez akéhokoľvek zásahu. Vzhľadom na to, že lykožrút smrekový je chápaný ako prirodzená súčasť lesa, nie sú dovolené ani relatívne selektívne nedeštruktívne metódy boja s lykožrútom, ako sú feromónové lapače.
Na Slovensku sa v rámci kompromisov medzi lesníkmi a ochranármi v niektorých rezerváciách používajú bariéry feromónových lapačov. Túto metódu však nemajú radi striktnejší ochranári a aj mnohí lesníci. S použitím bariér feromónových lapačov sú však dobré skúsenosti z Tatier (Tatranská Javorina).
Vnášanie listnatých drevín do prírodných rezervácii nie je akceptovateľné pre striktnejších ochranárov, ktorí presadzujú úplnú bezzásahovosť.
Je možný prienik ?
Každému je jasné, že v radikálne ťažbovo/chemicky orientované a striktne ochranársky orientované riešenia sa navzájom vylučujú. Ochranárski orientovaní lesníci a pragmatickejší ochranári by sa však potenciálne mohli dohodnúť, v prípade keby hľadali pragmatické riešenie na vedeckej báze. Filozofia presadzovaná mnohými českými a slovenskými lesníckymi odborníkmi a filozofia presadzovaná ochranárski orientovanými vedcami sa navzájom vylučuje. Obe skupiny vidia les z úplne iného uhla pohľadu. Napriek dlhým diskusiám, sa ani jedna skupina nevzdala svojej filozofie. Nie je pravdepodobné, že sa to čoskoro zmení. Jediná cesta je vyjednávanie.
Prienik je možne nájsť pri hľadaní takého riešenia, pri ktorom ostane drevo v prírodnej rezervácii a zároveň sa zníži veľkosť populácie lykožrúta. V prieniku sa v každom prípade nachádza použitie bariér feromónových lapačov. Na rozdiel od iných metód nedochádza vzniku trvalých viditeľných stôp v lesnom ekosystéme a ani k narušeniu procesu prirodzeného rozpadu dreva a procesov prirodzeného zmladenia. Účinnosť ochrany porastov je možne zvýšiť použitím repelentov (anti-feromonov), ktoré môžu výrazne znížiť nálet lykožrútov na stojace smreky.
Ďalšie možne metódy sú už kontroverzné. Ide o rôzne prístupy k asanácii drevnej hmoty, v ktorej je lykožrút. Použitie insekticídov, vzhľadom na jasne negatívne účinky na biodiverzitu a zdravie ľudí je neprípustné. Vzhľadom k tomu, že lykožrút bude obsadzovať stojace stromy, asanácia vyžaduje ich spílenie. To je takisto neprístupné v 5 stupni ochrany prírody. Po takomto zásahu by boli rezervácie trvalo znehodnotené.
Na druhej strane, je ponechanie aj spíleného a asanovaného dreva v lese vždy lepšia alternatíva ako jeho odvoz z lesa. Dôležité živiny a biomasa ostanú v lese a pôda sa nepoškodí transportom dreva. O takýchto prístupoch však možno uvažovať len mimo 5 stupňa ochrany prírody. Bežné používané spôsoby asanácie sú olúpanie kôry alebo frézovanie kôry adaptérom na motorovú pílu. Nevýhodou oboch postupov je narušenie procesu prirodzeného rozkladu dreva. Takto asanované drevo sa rozpadá za účasti iných húb ako neasanované, a je dlhodobo nevhodné na prirodzené zmladenie. Tento problém rieši zakresávanie kôry. Do kôry asanovaných stromov sa vyrežú alebo vyfrézujú tenké pásiky (vzdialené asi 2 cm) čo znemožní ukončenie vývoja lykožrúta. Na takto asanovaných kmeňoch môže prebiehať prirodzený rozklad dreva. Ďalším postupom by mohlo byť využitie prirodzene sa vyskytujúcich entomopatogenných húb, ich namnoženie a asanácia kmeňov postrekom ich roztokom.
High Tech alternatíva pre Tichu a Kôprovú ?
V oblasti použitia bariér feromónových lapačov patrí Slovensko medzi najvyspelejšie štáty. Intenzívnym použitím bariér je možné podstatne znížiť populáciu podkôrneho hmyzu, bez toho aby sa spílil jediný strom. S použitím vyspelých technológií GIS (geografické informačné systémy) a diaľkového prieskumu zeme je možné optimalizovať rozmiestenie bariér. Tieto technológie boli v Tatrách použité už v roku 2006. V Tichej a Kôprovej doline možno predpokladať nálet len na časť porastových stien. Tie možno sprístupniť chodníkmi, tak ako v oblasti Javoriny. Na inštaláciu bariér nie je nutné robiť široké prieseky. Účinnosť opatrení je možne ďalej podstatne zvýšiť repelentami na lykožrútov.
V Tichej a Kôprovej doline je veľké zastúpenie mladých, zmiešaných alebo priestorovo diferencovaných porastov. Takéto porasty sú prirodzene odolné voči lykožrútovi a gradácia lykožrúta sa v nich výrazne tlmí. Ďalší výrazný faktor sú parazity a predátory lykožrúta, ktorý sú teraz v nespracovaných vývratoch a zlomoch.
Keď sa spoja všetky faktory, je možne stlmiť gradáciu bez ťažby dreva. Myslím, že dohoda v oblasti vnášania listnatých drevín by bola možná minimálne v 4 st. ochrany prírody. Takýto prítup by dokázal znížit populácu lykožrúta oveľa účinnejšie ako sprístupy spojené s ťažbou dreva.
Záver.
Máme všetky prostriedky na to aby sme problém Tichej a Kôprovej doliny vyriešili tak, aby sme sa nemuseli hanbiť pred budúcimi generáciami. To čo urobíme, je len na nás.
