Úvod:
Systém musí vychádzať z aktuálneho poznania stavu populácií podkôrneho hmyzu v TANAPe. V centrálnych Tatrách sú viditeľné znaky tlmenia populácie lykožrúta, tento fakt je potrebné brať do úvahy.
Je niekoľko rokov od začiatku premnoženia lykožrúta. Predátory a parazitoidy sa už stihli dostatočne namnožiť a už začínajú tlmiť premnoženie. Chemické postreky zabíjajú hlavne tento užitočný hmyz. Lykožrút, skrytý pod kôrou sa im môže vyhnúť. Takže postreky môžu podporiť ďalšie odumieranie lesov v Tatrách. Toto tvrdenie potvrdzuje aj porovnanie Vysokých a Nízkych Tatier. V Nízkych Tatrách sa od roku 2005 systematicky používajú letecké postreky jedovatými insekticídmi. V tomto území však nevidno znaky tlmenia premnoženia, tak ako vo Vysokých Tatrách. Letecké postreky lesov pesticídmi proti lykožrútovi sú vedecky neoverená a neakceptovaná metóda. Používa sa len na Slovensku. V lesnícky vyspelých štátoch je používanie pesticídov z lesa, alebo aspoň z horských lesov (zdroje pitnej vody) úplne vylúčené.
Za najdôležitejší fakt však pokladám to, že Tatry sú zdroj pitnej vody pre obyvateľov v širokom okolí. Časť pitnej vody sa odoberá aj z povrchových zdrojov. Pesticídy by sa mohli priamo, bez prekážok dostať do zdrojov pitnej vody. Takáto otrávená voda je vysoko riziková pre tehotné ženy ale má aj iné negatívne účinky. Veľká časť tatranských lesov je vo vlastníctve urbárov. Predpokladám že ľudia z podtatranských obcí si nebudú chcieť dať otráviť pitnú vodu. Cestovnému ruchu a kúpelnícvu by takéto extrémne zásahy tiež nepomohli.
Ďalší dôležitý fakt je aj to že ťažba dreva môže otvoriť porasty vetru. Takéto porasty potom ľahko vyvrátia aj menšie víchrice. Všetko sa bude znovu opakovať až pokým neostanú v lese nijaké živé stromy. Ťažba dreva zo stabilizovaných okrajov (postup lykožrúta sa zastavil) teda spúšťa ďalší kolobeh víchrica - lykožrút.
Systém ekologických ochranných opatrení by mal obsahovať nasledovné:
1) Určenie bez-ťažbovej zóny:
Administratívnym omylom sa právny stav v TANAPe vrátil pred rok 2005. Najprísnejšie rezervácie sú znovu až po cestu Slobody. Tento stav nezodpovedá skutočnosti. V prísnych rezerváciách sú lesy, ktoré tam nepatria. Bez-tažbová zóna by mala zodpovedať návrhu najprísnejšie chránenej zóny TANAPu (A - zóna), najlepšie návrhu správy TANAPu z roku 2006.
2) Nárazníková zóna:
V okolí bez-tažbovej zóny musí byť vytvorené nárazníková zóna v šírke 500 až 1500 m. V nárazníkovej zóne sa musia intenzívne vyhľadávať, spilovať a asanovať alebo odvážať stromy v ktorých sa nachádzajú vajíčka, larvy, kukly a dospelce podkôrneho hmyzu. Intenzita týchto opatrení musí byť výrazne vyššia ako v hospodárskych lesoch.
Opatrenia v bez-tažbovej a nárazníkovej zóne musí zabezpečiť a financovať štát, po dohode s vlastníkmi lesa.
3) Bariéry feromónových lapačov:
Na všetkých vhodných a prístupných miestach je potrebné umiestniť bariéry feromónových lapačov. Bariéry je potrebné umiestňovať aj do vnútra území s 5. stupňom ochrany prírody.
- Účinnosť bariér je možné zvýšiť ochranou porastových stien anti-atraktantami (repelenty na lykožrútov).
4) Lapáky
Všetky zlomy a vývraty je nutné použiť ako klasické lapáky.
5) Asanácia
V nárazníkovej zóne je potrebné asanovať stromy aj vtedy, keď ich nie je možné, alebo vhodné odviezť. Kmene je možné asanovať frézovaním povrchu kôry.
6) Huba zabíjajúca lykožrútov
V súčasnosti existujú dve základné technológie použitia entomopatogenných (hmyz-zabíjajúcich húb):
a) Použitie registrovaného kmeňa huby:
- Na trhu je prípravok na báze registrovaného kmeňa huby Beauveria bassiana. Táto technológia je vhodná hlavne do nižších stupňov ochrany prírody.
b) Podpora miestnych húb:
- Technológia je založená na izolovaní miestnych kmeňov húb ktoré napádajú lykožrúta. Kmene sa namnožia a použijú v lese. Táto technológia by mala byť vhodná pre vyššie stupne ochrany prírody. Je pravdepodobne lacnejšia a účinnejšia ako technológia „a)".
Preparáty pripravené oboma technológiami je možne požiť na naštartovanie nákazy lykožrúta pomocou feromónových lapačov, lapákov, na postreky, alebo na zamlžovanie porastových stien práškom.
Použitie húb je na rozdiel od pesticídov účinné práve na lykožrúta a má minimálne dopady na jeho parazitov a predátorov. Používané huby sa bežne vyskytujú v lesnej pôde. Používané koncentrácie podstatne nezvýšia prirodzenú koncentráciu spór v lese. Dôjde však k tomu, že sa dostanú do populácie lykožrúta. Prirodzene k tomu dochádza až na konci jeho premnoženia. Huby nie sú jedovaté pre vodné živočíchy, včely, zvieratá a človeka.
Technológie na báze húb je možno nastaviť na dané podmienky a stupne ochrany prírody. Ťažisko ich použitia by malo byť v nárazníkovej zóne v menej prístupných oblastiach.
Záver
Použitím navrhnutého systému by bolo možné vyriešiť problém s lykožrútom a zachovať hodnoty Tatranského národného parku, ako parku zodpovedajúcemu medzinárodným kritériám. Podobný systém sa čiastočne používa v NP Šumava.
