Poznámky ku premnoženiu lykožrúta v TANAPe.

Lykožrút sa v TANAPe naozaj premnožil. Keby lesníci do augusta 2006 spracovali všetky vývraty a zlomy, premnoženie by bolo naozaj oveľa menšie. S premnožením počítali aj ochranári. Po veľkých vetrových kalamitách v smrečinách sa lykožrút obyčajne premnoží. Je to zákonitý jav. Súčasný vývoj zatiaľ zodpovedá realistickému scenáru prognóz. Na niektorých miestach medzi Štrbským plesom a Vyšnými Hágami to vyzerá na optimistický scenár. Najhoršie to vyzerá v okolí Tatranskej Lomnice.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

V tých miestach bol lykožrút premnožený už pred veternou smršťou v roku 2004. Časť ležiacich stromov tam bola ponechaná bez zásahu. Ide o južné svahy na morénach, ktoré sú zvlášť náchylné na presychanie. Lykožrút sa rojil akurát cez najväčšie suchá. Smreky sa nedokázali brániť, lebo nemali dostatočný tlak živice. Ak bude pokračovať suché počasie aj v budúcich rokoch, môže dojsť práve v tejto oblasti k naplneniu katastrofického scenáru. To znamená, že lykožrút sa zastaví až na prirodzených, výškovo diferencovaných horských lesoch. Inde ostanú len mladšie porasty smreka a smrekovec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Premnoženie lykožrúta je prirodzený jav.

 Lykožrút je prirodzená súčasť smrekových lesov. Odstraňuje z nich staré a oslabené stromy a porasty. Tým vytvára priestor pre prirodzené zmladenie a prirodzenú obnovu lesa. To čo sa v TANAPe deje je výmena generácii lesa. Pod vyschnutými starými smrekmi sa skôr či neskôr objavia mlade stromčeky. Mnohým ľuďom sa suchý les nepáči. Stretnutie zo smrťou nikdy nie je ľahké. Všetko žive však musí raz umrieť, aby sa znovu narodilo. V Tatrách sa dnes rodí mladý zdravý zelený les.

 Lykožrút, jeho premnoženia a smrek tu boli po milióny rokov. Premnoženia sa periodicky opakujú. Lykožrút nikdy nezlikviduje smrek. Keby to urobil, zničil by sám seba.

SkryťVypnúť reklamu

Poznámky k súčastnej ochrane lesa.

 V súčasnosti sa v TANAPe postupuje viac menej štandartne, tak ako v európskych národných parkoch. Navrhovaná zóna A a sporné dno Tichej doliny sú zatiaľ ponechané bez zásahu. Na ostatných miestach sa vykonávajú intenzívne ochranné opatrenia. Tento postup je overený úspešnou praxou vo viacerých národných parkoch.

 Premnoženie lykožrúta je na väčšine územia izolované od okolia veľkou kalamitnou holinou. Premnoženie sa šíri hlavne smerom nahor do navrhovanej zóny A. Šírenie lykožrúta v zóne A nepredstavuje z čisto vedeckého hľadiska nijaký problém. Les, aj s vyschnutými starými smrekmi stále plní svoje enviromentalne funkcie.

SkryťVypnúť reklamu

 Existujú tu určité rizika spojené s vyššou zápalnosťou vyschnutých stojacich stromov. Riziká je možne minimalizovať obmedzením vstupu do vyschnutých porastov v období vyššieho požiarneho rizika.

 Na okrajoch kalamitnej plochy sa však premnoženie šíry do nárazníkovej zóny v lesoch neštátnych vlastníkov. V súčasnosti však nie je vyriešená problematika ujmy, ktorú majú neštátny vlastníci z dôvodu boja proti podkôrnemu hmyzu v tejto zóne. Navyše, nedostávajú žiadne dotácie.

 Ztlmeniu premnoženia a jeho dopadov by pomohlo väčšie nasadenie bariér feromónoch lapačov v bezzasahovej zone a pomoc neštátnym vlastníkom s bojom s podkôrnym hmyzom.

SkryťVypnúť reklamu

  Existuje alternatíva ? 

V súčasnosti neexituje odborná a praxou preverená alternatíva k danému postupu. Znovu sa však otvárajú viaceré otázky a viaceré alternatívy.  

1) Letecké postreky insekticídmi. - v TANAPe sa s tým zatiaľ neuvažuje.  

Letecké postreky insekticídmi sú vedecky neoverená metóda s preukázateľné negatívnym účinkom na zdravie ľudí, živočšichy, ryby, hmyz a zdravotný stav lesa. Nikde vo svete sa nepoužíva. Lykožrút je väčšinu času pod kôrou, takže ho insekticíd ani nemusí zasiahnuť. Použite leteckých postrekov v roku 2005 v Nízkych Tatrách nezastavilo premnoženie.

 TANAPe sa odoberá pitná voda priamo z povrchových tokov. Letecké postreky by priamo otrávili pitnú vodu pre podtatranské obce.  

2) Spilovanie a asanácia v zóne A.

(asanované kmene by ostali v porastoch)  

Na zastavenie premnoženia by bolo potrebné spilovať a mechanicky asanovať čerstvo napadnuté stromy v zóne minimálne takej širokej, ako bol doterajší postup lykožrúta. To však na mnohých miestach nie je fyzicky možné. Tento postup by mal nadej na úspech, keby sa v Tatrách nevyskytovali víchrice. Spilovaním sa rýchlo otvoria porastové steny a zbytky porastov rozvráti vietor. Tak, ako sa to stalo po víchrici Kyril v NP Šumava. Kalamita bude ďalej pokračovať. To či by bol po takomto zásahu TANAP ešte národný park, by bolo prinajmenšom sporné.

 Takýto postup by pravdepodobne narazil na odpor ochranárskych mimovládnych organizácii. Po zmene vlády by sa mohli takéto postupy zastaviť.    

3) Ťažba dreva v zóne A. - v TANAPe sa s tým zatiaľ neuvažuje.

(kmene by boli vyťažené)  

Tento postup je rovnako neúčinný ako predchádzajúci. Navyše by došlo k vzniku rozsiahlych vyťažených kalamitných holín. V podhorí Tatier by sa mohli vyskytnúť vo zvýšenej miere povodne a vo vyšších polohách by lavíny zasahovali aj bývalé pásmo lesa. Došlo by k likvidácii národného parku.

Takýto postup narazil na odpor ochranárskych mimovládnych organizácii. Po zmene vlády sa takéto postupy zastavili.  

4) Super kompromisné high - tech riešenie. - v TANAPe sa s tým zatiaľ neuvažuje.  

Na základe GIS analýz by bolo možné určiť dolinové celky v zone A, ktoré sú tak zasiahnuté že v nich nijaké opatrenia okrem použitia bariér feromónových lapačov nemajú zmysel (napr. : Javorina, širšie okolie T. Lomnice, oblasť Tichej a Kôprovej doliny) a celky ktoré sú zatiaľ relatívne zachovalé a zásahmi je možné stlmiť premnoženie. Takéto celky by museli byt oddelené od zasiahnutých lesov prírodnými prekážkami alebo zónou mladého, alebo zmiešaného lesa o šírke minimálne 500 m.

 V zásahových celkoch sa museli intenzívne vykonávať všetky opatrenia ochrany lesa. Čerstvo napadnuté stromy by sa spilovali, asanovali a nechávali sa v porastoch. Opatrenia by sa kombinovali s použitím bariér feromónových lapačov a antiferomónov.

 Takéto riešenie by bolo mimoriadne nákladné. V tomto prípade neviem predvídať reakciu ochranárskych mimovládnych organizácii.

 Záver 

Najpragmatickejšie riešenie je pokračovať v doterajšom prístupe.

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu