V druhom rade je to spoločenská tranformácia, nedostatok kapacít a byrokratické problémy pri praktickom vykonávaní lesníckych činností.
Jedným s diskutovaných problémov v súvislosti s odumieraním smrečín je bez-zásahovosť. Na Slovensku môžeme rozlíšiť dva druhy bez-zásahovosti. Väčšinou ide o právne jasnú bez-zásahovosť v prírodných rezerváciách (5. stupeň ochrany prírody). Druhy prípad je právne sporná bez-zasahovosť na územiach s nižším stupňom ochrany prírody (Západné Tatry). Naša štúdia sa zamerala na prvý prípad bez-zásahovosti. Výsledky ukázali, že v posledných rokoch sú smrekové lesy v prírodných rezerváciách menej postihované vetrom a lykožrútom, ako v lesy v okolí. Prečo je tomu tak ?
Začnem s tým, že naša analýza nijako nevyvrátila vedecký poznatok, že pri premožení lykožrúta v prírodnej rezervácii môže migrujúci lykožrút z rezervácie vytvárať ohniská poškodenia v zásade do 500 m od hraníc rezervácie smerom nadol alebo po rovine. Smerom hore po svahu to môže byť inak, ale obyčajne je smerom nahor vnútro rezervácie. Naozaj, v nezanedbateľnom počte prípadov sa lykožrút premnožil v rezervácií a došlo k výraznému poškodeniu v jej okolí. Tento jav však nie je pri pohľade na celé Slovensko v posledných rokoch rozhodujúci. Prečo ?
Lepší stav v rezerváciách vyplýva z nasledovných príčin:
I) Prírodné a prírodno-prevádzkové príčiny:
1) V prírodných rezerváciách sú väčšinou lesy s prirodzeným drevinovým zložením adaptovaným na prírodné podmienky počas dlhodobého procesu evolúcie. Tieto lesy väčšinou lepšie odolávajú poškodeniu vetru a lykožrútom ako umelo-založené smrekové monokultúry v ich okolí.
2) Prírodné rezervácie sú obyčajne v najvyšších polohách v rámci väčších lesných celkov. Okolité smrekové lesy sú v nižších polohách, kde je teplejšia klíma, ktorá je vhodnejšia pre lykožrúta.
3) Smrečiny nie sú poškodzované len lykožrútom. Ide o poškodenie systémom: vietor – podkôrny hmyz. Často dochádza k nasledujúcemu javu. Ťažbovými zásahmi v okolí rezervácie dôjde k vzniku porastových stien. Cez nestabilné porastové steny vniká do porastov vietor. Porasty sú poškodzované vetrom a následne podkôrnym hmyzom. Poškodenie z hospodárskych lesov sa takto šíri do rezervácií.
4) Rozsiahle oblasti na Spiši, pohorí Tatier, Orave a Kysuciach sú zasiahnuté novodobým odumieraním smrečín. Toto poškodenie porastov sa týka hlavne umelo založených smrekových monokultúr, ktoré tu pestovali po mnoho generácií a vyčerpali pôdu. Smreky sú v zlom zdravotnom stave a napádajú ich hubové ochorenia.
5) Vplyvom globálnych klimatických zmien dochádza k rastu teploty, častejšiemu poškodzovaniu porastov vetrom a častejšiemu výskytu sucha. Smrečiny mimo prírodných rezervácií sú často na stanoviskách (lokalitách) viac citlivých na negatívne dopady klimatických zmien.
II) Prevádzkovo-ekonomické príčiny:
1) Z dôvodu potreby koncentrácie ťažbových prác a ekonomických dôvodov dochádza k tomu, že aj pri výskyte menších skupín stromov napadnutých lykožrútom sa vyťažia celé lesné porasty.
2) Často dochádza k neskorej alebo nesprávnej identifikácii smrekov napadnutých lykožrútom. Ťažia sa stromy, ktoré opustil lykožrút. Po takýchto ťažbových zásahoch ostáva lykožrút v lese. Ťažbou vznikajú čerstvé porastové steny. To znamená, že takéto ťažbové zásahy priamo napomáhajú rýchlemu rozpadu porastom účinkom vetra a lykožrúta.
3) Z administratívnych dôvodov (verejne obstarávanie), dochádza k oneskoreniu zásahov ochrany lesa. Stromy sa ťažia až potom, ako ich opustil lykožrút. Neskoré zásahy urýchlujú rozpad porastov, podobne ako v bode „II2)“.
4) Z ekonomických dôvodov dochádza k zmenšovaniu lesníckych úsekov. Lesnícka prevádzka nemá dostatočné kapacity na zvládanie kalamít. To znovu spôsobuje neskoré zásahy a urýchlený rozpad porastov, podobne ako v bode „II2)“.
V súčasnosti lesnícka prevádzka z objektívnych príčin nedokáže zastaviť kalamitu na územiach ďaleko od prírodných rezervácií (to neznamená že treba prestať s ochrannými opatreniami). Ide viac menej o kolaps smrečín. Likvidácia posledných zbytkov pralesov a prírodných rezervácií ťažbou dreva rozpad smrečín nezastaví.
Možné opatrenia na stlmenie odumierania smrečín by mohli byť:
1) Odstránenie všetkých administratívnych prekážok obmedzujúcich ťažbu aktívnych chrobačiarov mimo prírodných rezervácií, vrátane umožnenia vybudovania lesných ciest.
2) Umožnenie priameho zadania ťažby aktívnych chrobačiarov (zrušenie nutnosti verejného obstarávania v kalamitných oblastiach).
3) Garancia minimálnej ceny dreva pri ťažbe aktívnych chrobačiarov.
4) Garancia minimálneho platu pracovníkov pracujúcich pri ťažbe aktívnych chrobačiarov.
5) Zníženie veľkosti lesníckych úsekov v kalamitných oblastiach.
Problémy smrečín je možné riešiť len na vedeckej báze. Tradičný lesnícky pohľad na problematiku nemusí viesť k riešeniu. Ide o multidisciplinárny problém. Lykožrúta nie je možné oddeliť od súvisiaceho poškodenia porastov vetrom, ktoré často začína tažbovým zásahom.
