reklama

Prečo sú smrečiny v rezerváciách v lepšom stave ako ich okolie ?

Smrečiny rýchle odumierajú v celej Európe. Súčasná kalamita vo veľkej miere zasahuje Českú republiku, Rakúsko, Nemecko a Poľsko. Príčinou odumierania smrečín je v prvom rade rozsiahla zmena klímy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (65)

V druhom rade je to spoločenská tranformácia, nedostatok kapacít a byrokratické problémy pri praktickom vykonávaní lesníckych činností.

Jedným s diskutovaných problémov v súvislosti s odumieraním smrečín je bez-zásahovosť. Na Slovensku môžeme rozlíšiť dva druhy bez-zásahovosti. Väčšinou ide o právne jasnú bez-zásahovosť v prírodných rezerváciách (5. stupeň ochrany prírody). Druhy prípad je právne sporná bez-zasahovosť na územiach s nižším stupňom ochrany prírody (Západné Tatry). Naša štúdia sa zamerala na prvý prípad bez-zásahovosti. Výsledky ukázali, že v posledných rokoch sú smrekové lesy v prírodných rezerváciách menej postihované vetrom a lykožrútom, ako v lesy v okolí. Prečo je tomu tak ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začnem s tým, že naša analýza nijako nevyvrátila vedecký poznatok, že pri premožení lykožrúta v prírodnej rezervácii môže migrujúci lykožrút z rezervácie vytvárať ohniská poškodenia v zásade do 500 m od hraníc rezervácie smerom nadol alebo po rovine. Smerom hore po svahu to môže byť inak, ale obyčajne je smerom nahor vnútro rezervácie. Naozaj, v nezanedbateľnom počte prípadov sa lykožrút premnožil v rezervácií a došlo k výraznému poškodeniu v jej okolí. Tento jav však nie je pri pohľade na celé Slovensko v posledných rokoch rozhodujúci. Prečo ?

Lepší stav v rezerváciách vyplýva z nasledovných príčin:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

I) Prírodné a prírodno-prevádzkové príčiny:

1) V prírodných rezerváciách sú väčšinou lesy s prirodzeným drevinovým zložením adaptovaným na prírodné podmienky počas dlhodobého procesu evolúcie. Tieto lesy väčšinou lepšie odolávajú poškodeniu vetru a lykožrútom ako umelo-založené smrekové monokultúry v ich okolí.

2) Prírodné rezervácie sú obyčajne v najvyšších polohách v rámci väčších lesných celkov. Okolité smrekové lesy sú v nižších polohách, kde je teplejšia klíma, ktorá je vhodnejšia pre lykožrúta.

3) Smrečiny nie sú poškodzované len lykožrútom. Ide o poškodenie systémom: vietor – podkôrny hmyz. Často dochádza k nasledujúcemu javu. Ťažbovými zásahmi v okolí rezervácie dôjde k vzniku porastových stien. Cez nestabilné porastové steny vniká do porastov vietor. Porasty sú poškodzované vetrom a následne podkôrnym hmyzom. Poškodenie z hospodárskych lesov sa takto šíri do rezervácií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4) Rozsiahle oblasti na Spiši, pohorí Tatier, Orave a Kysuciach sú zasiahnuté novodobým odumieraním smrečín. Toto poškodenie porastov sa týka hlavne umelo založených smrekových monokultúr, ktoré tu pestovali po mnoho generácií a vyčerpali pôdu. Smreky sú v zlom zdravotnom stave a napádajú ich hubové ochorenia.

5) Vplyvom globálnych klimatických zmien dochádza k rastu teploty, častejšiemu poškodzovaniu porastov vetrom a častejšiemu výskytu sucha. Smrečiny mimo prírodných rezervácií sú často na stanoviskách (lokalitách) viac citlivých na negatívne dopady klimatických zmien.

II) Prevádzkovo-ekonomické príčiny:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1) Z dôvodu potreby koncentrácie ťažbových prác a ekonomických dôvodov dochádza k tomu, že aj pri výskyte menších skupín stromov napadnutých lykožrútom sa vyťažia celé lesné porasty.

2) Často dochádza k neskorej alebo nesprávnej identifikácii smrekov napadnutých lykožrútom. Ťažia sa stromy, ktoré opustil lykožrút. Po takýchto ťažbových zásahoch ostáva lykožrút v lese. Ťažbou vznikajú čerstvé porastové steny. To znamená, že takéto ťažbové zásahy priamo napomáhajú rýchlemu rozpadu porastom účinkom vetra a lykožrúta.

3) Z administratívnych dôvodov (verejne obstarávanie), dochádza k oneskoreniu zásahov ochrany lesa. Stromy sa ťažia až potom, ako ich opustil lykožrút. Neskoré zásahy urýchlujú rozpad porastov, podobne ako v bode „II2)“.

4) Z ekonomických dôvodov dochádza k zmenšovaniu lesníckych úsekov. Lesnícka prevádzka nemá dostatočné kapacity na zvládanie kalamít. To znovu spôsobuje neskoré zásahy a urýchlený rozpad porastov, podobne ako v bode „II2)“.

V súčasnosti lesnícka prevádzka z objektívnych príčin nedokáže zastaviť kalamitu na územiach ďaleko od prírodných rezervácií (to neznamená že treba prestať s ochrannými opatreniami). Ide viac menej o kolaps smrečín. Likvidácia posledných zbytkov pralesov a prírodných rezervácií ťažbou dreva rozpad smrečín nezastaví.

Možné opatrenia na stlmenie odumierania smrečín by mohli byť:

1) Odstránenie všetkých administratívnych prekážok obmedzujúcich ťažbu aktívnych chrobačiarov mimo prírodných rezervácií, vrátane umožnenia vybudovania lesných ciest.

2) Umožnenie priameho zadania ťažby aktívnych chrobačiarov (zrušenie nutnosti verejného obstarávania v kalamitných oblastiach).

3) Garancia minimálnej ceny dreva pri ťažbe aktívnych chrobačiarov.

4) Garancia minimálneho platu pracovníkov pracujúcich pri ťažbe aktívnych chrobačiarov.

5) Zníženie veľkosti lesníckych úsekov v kalamitných oblastiach.

Problémy smrečín je možné riešiť len na vedeckej báze. Tradičný lesnícky pohľad na problematiku nemusí viesť k riešeniu. Ide o multidisciplinárny problém. Lykožrúta nie je možné oddeliť od súvisiaceho poškodenia porastov vetrom, ktoré často začína tažbovým zásahom.

Rastislav Jakuš

Rastislav Jakuš

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík:  Veda versus falošné mýtyŠirsie súvislostiRecesia +/-Čaro prírodySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu