Tam kde vývraty a zlomy ostali v lese:
Tam kde ostali vývraty a zlomy v lese, sú stále dobré podmienky na prirodzenú obnovu v lesa. V Tichej a Kôprovej doline sa už husto prirodzene zmladila jarabina. Ak sa podarí tieto doliny zachrániť pred ťažbou dreva, o budúcnosť lesa sa nemusíme báť.
Na druhej strane, sa v Tichej a Kôprovej doline namnožili lykožrúty. Z hľadiska fungovania lesného ekosystému nepredstavujú nijaký problém, skôr naopak. Pre mnohých technicky orientovaných lesohospodárov, je však lykožrút problém a nedokážu jeho prítomnosť akceptovať v prírodných rezerváciách, kde sa prirodzene periodicky (opakovane) premnožuje.
Viac info:
Čarovná sila prírody v Tichej a Kôprovej doline.
Tam kde boli vývraty a zlomy vyťažené:
Na druhej strane, tam kde lesohospodari zlomy a vývraty vyťažili, s výnimkou plôch kde sa už les začal obnovovať pred víchricou, a zmladenie prežilo ťažbu, vznikla jedna veľká ťažko zalesnitelná holina. Na obnovu lesa na tejto holine nepostačia peniaze získané ťažbou dreva. Budú podnebné peniaze zo zbierok a rozsiahle štátne dotácie po niekoľko desiatok rokov. Podobné holiny vznikli po ťažbe vývratov a zlomov pred niekoľkými desiatkami rokov v oblasti Tatranskej Javoriny, tieto holiny sa doteraz nepodarilo zalesniť (na tieto holiny sa exkurzie nevodia). Tatranská holina mi pripomína rozsiahle tažkozalesnitelne holiny po ťažbe imisne postihnutých chradnúcich lesov v Krušných horách, aj na týchto plochách sa doteraz nepodarilo všade obnoviť les.
Na veľkej tatranskej holine prevládol agresívny druh trávy smlz. Smlz znemožňuje prirodzené zmladenie a aj umelá obnova lesa je v jeho porastoch veľmi sťažená. Smlz navyše dobre horí. Oveľa lepšie ako jarabina v bezzásahovom území. Ja južne orientovaných svahoch tejto holiny, sú extrémne podmienky pre mladé stromčeky. Mnohé z nich vysychajú. Podľa neoficiálnych informácii prvý rok prežilo len 20 % sadeníc. Musíme sa zmieriť s tým, že les tam tak skoro nebude. Na druhej strane, tam nebude ani lykožrút. To znamená že intenzita konfliktu medzi lesohospodarmi a ochrancami prírody tu bude o niečo menšia.
Súčastný stav je podstatne lepší, ako v prípade že by sa vývraty a zlomy vyťažili neskoro. V tom prípade by na nich namnožil lykožrút. Mali by sme lykožrúta, ale nemali by sme les. Prehrali by jedni aj druhí, les by bol vyťažený, ale spory o lykožrúta by pokračovali ďalej.Takýto stav by nastal aj vtedy, keby sa teraz podarilo ťažbárom presadiť ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline.
Paradox:
Výsledná situácia je dosť paradoxná. Naozaj je to tak, že ak chceme mať v Tatrách len zdravé lesy, najlepšie je nechať prírodu aj s jej lykožrútom na pokoji, a neťažiť tam drevo pod rôznymi zámienkami. Na druhej strane v Tatrách žijú ľudia, a tí musia z niečoho žiť. Ale aj ľudia ktorí nežijú v Tatrách používajú papier a majú drevený nábytok. Každá ťažba dreva, pod akoukoľvek zámienkou (vrátane čistenia kalamity a boja s lykožrútom), však narúša život v lese. Problémy v lesných ekosystémoch nezapríčiňuje lykožrút alebo víchrica, ale práve ťažba dreva a následky iných ľudských aktivít, napríklad exhaláty. Problémy s fungovaním lesných ekosystémov sú cena aj za to drevo, ktoré z nich ťažíme, alebo hlavne za to, akým spôsobom robíme ťažbu. Lesy sa dajú obhospodarovať aj trvalo-udržateľne.
V Tatrách máme rezervácie (navrhovanú zónu A, Správa TANAPu), tam je priorita ochrana prírody. Tam bude aj zdravý zelený les aj práve preto, že staré a oslabene stromy prirodzene odstraňuje lykožrút. Mimo navrhovanej jadrovej zóny sa do lesa môže ťažbovo zasahovať. Pokiaľ budeme v lese ťažiť drevo, tak ako doteraz, musíme akceptovať aj následky. Lesy budú mať problémy s obnovou a a aj zo zdravotným stavom. Budú tam aj ťažko zalesnitelné holiny aj chradnúce stromy zo žltnúcim ihličím.
Zatiaľ nie sme taký bohatý šťať, aby sme chránili všetky lesy pred ťažbou dreva a výrobky z dreva dovážali. Aj s tým minimálnym územím, ktoré sa na Slovensku snažíme naozaj chrániť (5. stupeň ochrany prírody), máme veľmi veľké problémy.
Snaha zahladiť stopy pred verejnosťou ?
Tichá a Kôprová dolina sú pravdepodobné posledné väčšie územie zasiahnuté víchricou, ktoré sa podarilo zachrániť pred ťažbou dreva. Na rozdiel od vyťažených území, sa tu hneď začal prirodzene obnovovať les. Enormné úsilie o ťažbu dreva aj v tejto oblasti, vidím aj ako pokus o zamlčanie pravdy pred verejnosťou.
Ticha dolina je ľahko prístupná, každý sa môže presvedčiť že zdravý zelený les sa tam teraz rodí sám, aj bez ťažby dreva, harvestorov, pesticídov, erózie pôdy, slávnostného sadenia stromčekov politikmi a dotácií. Môžu to ľudia vôbec vidieť ?
Info:
Zjedená ovca a hladný vlk v Tichej doline ?
