Lykožrút a ťažba dreva.
V roku 2006 došlo k náletu podkôrneho hmyzu na väčšinu ležiacich stromov v Tichej a Kôprovej doline. Časť stromov mala zaschnuté lyko a už nie je vhodná pre nálet. Približne 1 % ležiacich stromov prežije aj rok 2006. Ide o vývraty ktoré sú zatienené zostávajúcim porastom.
Na kmeňoch, ktoré boli obsadené v roku 2006 vidno výletové otvory. To znamená, že väčšina lykožrútov už tieto kmene opustila. Tento fakt potvrdili dokonca aj pracovníci Štátnych lesov TANAPu, ktorí pre média, už v júli uviedli, že netrvajú na ťažbe dreva z rezervácií, lebo z nich vyletel lykožrút. V súčasnosti ostáva v kmeňoch pribliźne 1/3 lykožrútov spolu s ich predátormi a parazitmi. Títo prirodzení nepriatelia lykožrúta môžu výrazne znížiť veľkosť jeho premnoženia.
V roku 2006 došlo len k ojedinelému náletu na okraje mladých porastov v okolí kalamitnej plochy. Mladé porasty v dolných častiach svahov sú relatívne odolné voči náletu lykožrúta. K výraznejšiemu náletu došlo len na niektorých lokalitách v starších porastoch, hlavne pod hornou hranicou lesa. Ide o lokality v ktorých sa vyskytovali vývraty a zlomy z roku 2004.
Dnes už navrhovaná ťažba dreva na dne dolín nezabráni premnoźeniu lykožrúta v starších a oslabených porastoch pod hornou hranicou lesa. Dôjde však k likvidácii prirodzených nepriateľov lykožrútov, ktorí sa v týchto stromoch nachádzajú. To znamená, že ťažbou dreva sa zväčší intenzita premnoźenia lykožrúta v Tichej a Kôprovej doline. Navyše, pri použití bežne používaných ťažbových technológií dôjde k olúpaniu opadávajúcej kôry z ťažených stromov. Drevo bude vyťažené, ale lykožrút ostane v lese.
Rodiaci sa les
Medzi ležiacim drevom sa už prirodzene obnovil les. Dnes sú tam už pomerne husté porasty prevažne mladej jarabiny. Ťažbou dreva dôjde k likvidácii rodiaceho sa lesa. Na dne dolín vzniknú ťažko zalesnitelné holiny (lúky), tak ako sa to stalo v miestach, kde sa drevo vyťažilo. Takáto likvidácia mladého zdravého rodiaceho sa lesa v prírodnej rezervácii, len za účelom zisku ťažbových firiem by bol svetový unikát.
Ekonomika.
Drevo, ktoré leží v Tichej a Kôprovej doline už nie je čerstvé. Mnohé kmene môžu byť vyrušené a popraskané. Kmene ktoré opustil lykožrút môžu mať namodrale drevo. To všetko znižuje cenu dreva. V médiách boli uvedené informácie o tom, že výnosy z ťažby dreva na kalamitnej ploche nepokryjú náklady na zalesnenie územia ani na plochách, kde bolo drevo čerstvé a nemalo zníženú cenu. To znamená, že pre štát to bude čistá ekonomická strata. Na celej akcii zarobia len ťažbové firmy a priekupníci s drevom. Na pokrytie straty budú potrebné štátne dotácie alebo peniaze zo zbierok. Neviem, či ľudia ktorí dali peniaze do zbierok chceli dotovať ťažbu dreva a likvidovať národný park. Neviem či by s tým súhlasili luďia, z ktorých daní bude v podstate dotovaná likvidácia národného parku.
Kompromis ?
Doteraz bolo vyťažené 92 % dreva z vetrovej kalamity v Tatrách. Zvyšných 8 % leží v najprísnejšie chránených miestach národného parku a v navrhovanej jadrovej zóne. Misia IUCN, (Medzinárodná únia pre ochranu prírody - medzinárodná autorita pre ochranu prírody) odporúčala vyťažiť 50 % dreva na území s 3. stupňom ochrany a v najprísnejších zónach so 4. a 5 st. ochrany by sa nemalo vyťažiť žiadne drevo. Jadrovú zónu národného parku, vrátane Tichej a Kôprovej doliny schválila odborná komisia bývalého ministra životného prostredia. Boli v nej poprední vedci a odborníci zaoberajúci sa ochranou prírody. Prevažná väčšina z tých 8 % leží na dne Tichej a Kôprovej doliny. Práve tieto dná, ktoré zasahujú hlboko do srdca Tatier sú podstatnou súčasťou navrhovanej jadrovej zóny. V prípade, že by boli vyťažené dná Tichej a Kôprovej doliny, nebol by to kompromis. Bolo by to zlyhanie ochrany prírody na Slovensku a v podstate by to bol ďalší podstatný krok k postupnej likvidácii národného parku v Tatrách. Dnes na v demokratických krajinách národné parky nelikvidujú.
Kam by patrilo Slovenko po takomto hrubom a barbarskom čine ? V súčasnosti má Slovensko dosť problémov s medzinárodnou akceptáciou. Likvidácia rezervácie, biotopu európskeho významu a jadra národného parku so zákonitým negatívnym domácim a medzinárodným ohlasom obrazu Slovenska neprospeje. K problémom s menšinami sa pridá likvidácia národných parkov a súvisiace problémy s občianskou spoločnosťou.
Možné riešenia
Konflikt o Tichú a Kôprovú dolinu je len vrchol ľadovca dlhodobého nesystémového prístupu k ochrane prírody Tatier a skrytej postupnej likvidácie TANAPu. Z môjho pohľadu ide v týchto dolinách hlavne dve čiastkové problémy:
a) Vlastnícke vzťahy:
Nezanedbateľná časť pôdy v Tichej doline je vo vlastníctve urbára Východná. Urbarnici prirodzené nesúhlasia s ponechaním dreva v lese. Navyše majú zvýšené náklady s ochrannými opatreniami proti lykožrútovi. Vo vyspelých demokratických krajinách je štandardom, že pôda na území národného parku je vo vlastníctve štátu. Riešenie tohto problému spočíva vo vykúpení alebo v dlhodobom prenájme pôdy štátom. Všetky náklady a zodpovednosť za ochranne opatrenia proti lykožrútom v okolí rezervácii by mal znášať štát.
Na vyriešenie tohto problému je potrebná politická vôľa prijať zonáciu NP zo všetkými súvisiacimi opatreniami.
b) Problémy súvisiace s premnožením lykožrúta:
V prípade, ak má v Tatrách ostať národný park, premnoženie lykožrúta v Tichej a Kôprovej doline je možno tlmiť len intenzívnym použitím bariér feromónových lapaèov.
Na druhej strane, v prípade že by nám išlo o zastavenie premnoženia za každú cenu, bolo by potrebné na jar 2007 včas vyhľadať, spíliť a asanovať alebo odviesť všetky stromy napadnuté lykožrútom. Tieto stromy budú v roku 2007 pravdepodobne v starších porastoch, hlavne o oblasti hornej hranice lesa. Pritom je samozrejme potrebné intenzívne použiť bariéry feromónových lapačov. Po takomto extrémnom ťažbovom zásahu v rezerváciách by sme už nemohli naozaj hovoriť o národnom parku v Tatrách.
Otázka financovania ochranných opatrení nie je doriešená ani na štátnej pôde. Podľa zákona je Štátna ochrana prírody je zodpovedná za približne 100 m pás v okolí rezervácií. Mimo tento pás ŠOP nemôže financovať ochranné opatrenia. Minimálna odborne akceptovaná hranica migrácie lykožrúta z rezervácií je však 500 m. V určitých prípadoch to môže byť niekoľko km. Lesní hospodári sú spravidla proti umožneniu premnoženia lykožrúta v rezerváciách, musia však financovať jeho dôsledky. Súčastný právny stav je tak jedným z vážnych zdrojov napätia medzi ochranármi a lesníkmi.
Riešenie tohto problému je v harmonizácii zákonov (o lese, ochrany prírody, .....). Financovanie opatrení je možné zabezpečiť formou dotácií. Ďalší možný spôsob by bola integrácia Správy TANAPu a Štátnych lesov TANAPu a pričlenenie novej organizácie pod rezort životného prostredia. Z dlhodobého hľadiska by bolo možné financovať ochranné opatrenia kombináciou dotácii a výnosov z ťažby dreva mimo jadrovej zóny.
Hladný vlk a zjedená ovca.
Pri realizácii navrhovaného "kompromisu" prehrajú aj lesníci aj ochranári. Navyše to bude pre štát ekonomicky nevýhodné. Les na dne dolín bude zničený ťažbou dreva. Bude trvať viac ako 100 rokov, kým sa dolina ako tak spamätá. Takto zničené plochy nebude možné pričleniť do jadrovej zóny NP. Ťažba nezabráni premoženou lykožrúta. Naopak, ešte zvýši intenzitu gradácie. Takže to bude aj prehra tých lesníkov, ktorí bojujú proti premnoženiu lykožrúta. Navrhovaný kompromis je najhoršie možné riešenie pre obidve strany.
Viac info
Čarovná sila prírody v Tichej a Kôprovej doline.
Obhájime národný park v Tatrách alebo ich zničíme ťažbou dreva ?
