Vcera som pisala blog o tom, ako som sa vdaka svojej tvrdohlavosti takmer otravila. Len co som si sadla k pocitacu, prisiel ku mne, nasiel si pohodlnu polohu a neodisiel, kym som nedopisala. Obcas vstal, pretiahol sa, onuchal ma (akoby kontroloval, ci som v poriadku) a zase si lahol. Dokonca ma isiel aj skontrolovat, ked som si isla naliat za stamprlik tej v blogu spominanej borovicky. A aj svoju zvedavu sestru drzal pod kontrolou. Som rada, ze ho mame a ze na mna niekto v takychto pripadoch dozera.
Tak toto je Silvester, vyzera, ze ma velmi lutuje.
Jeden a pol ockom ma kontroluje, ci si moze zdriemnut...
Jeho mala sestra Sophia (alias Zofa) ho prinutila otocit sa a zbystrit pozornost.
Tazka praca, toto opatrovanie choreho...
No konecne si mozem zase lahnut.
Dobre, mami, mozes pokracovat...
