Anča Jamerson
Blahodarne ucinky kavy. Pribeh (ciastocne) z mojej kaviarne...
Susedia si na mna uz zvykli. Kazde rano ma vidia, ako (v zupane) servirujem mojim hortenziam kavu. A nie hocijaku, ale moju najoblubenejsiu.
Som matka, manzelka, svagrina, teta, priatelka a sefka. Predovsetkym som vsak dusou mlada optimisticka realistka, ktora ma rada hudbu, prirodu, dobru kavu a cestovanie. Neverim vo vojny, ale v pohladenie, porozumenie a toleranciu. Zoznam autorových rubrík: Pribeh z kaviarne, Spomienky, Moj prvy raz, Recepty, Smiesne spomienky na domov, Nase zvery, Moje male uvahy, Len tak, Súkromné, Nezaradené
Susedia si na mna uz zvykli. Kazde rano ma vidia, ako (v zupane) servirujem mojim hortenziam kavu. A nie hocijaku, ale moju najoblubenejsiu.
Delite sa s nimi o vsetko, co viete. Pokarhate ich, polaskate, verite v nich, sklamete sa.... Nech sa stane cokolvek, vedia, ze sa maju kam vratit. O tyzden, o rok, o dvadsat. Je uzasne dolezite, aby to vedeli. Pocit istoty a toho, ze ich niekto ma rad, je nepodcenitelny.
Velkonocny pondelok som stravila na sude nervozna a netusiaca, co ma den pre mna pripravene. Bol to moj prvykrat a vedela som, ze sa ocitnem zoci-voci Lamonovi. Tak som si zelala, aby sme sa vsetci mylili. Mozno preto, ze verim v to, ze ludia sa mozu zmenit k lepsiemu. Mozno preto, ze som si nechcela priznat, ze som mala pocuvat svoje vnutro, ked ku mne prisiel do kaviarne prvy raz. A mozno jednoducho preto, ze som chcela, aby mlady muz, ktoremu som kedysi dala sancu, tuto sancu vyuzil a nevratil sa tam, kde kedysi bol.
Tak toto je ten kapitalizmus, o ktorom sme sa ucili kedysi davno v skole! Nezamestnanost, prepustanie, burza klesa a ludia prichadzaju o uspory.... Aj ja som v tom kolotoci, zatial mam pracu, strechu nad hlavou, avsak uspory aj mne unikaju kamsi do neznama.
Su mladi, maju problemy, potrebuju pracu. Najviac vsak potrebuju ... peniaze. Peniaze vraj kazia charakter. Nemozeme bez nich zit a chceme viac, nez mame. Casto tiez potrebujeme viac, nez mame....
"Zlate pravidlo" (Golden rule) hlasa, aby sme sa spravali k inym tak, ako chceme, aby sa oni spravali k nam. Je predovsetkym o poctivosti....
Moji zakaznici si myslia, ze Slovaci su velmi cudno-zaujimavi. Vacsina z nich nevie, kde Slovensko je (a ze Slovensko je), ale myslia si to. A ja si dovolim prihriat vlastnu polievocku a popysit sa tym, ze som prilozila polienko do ohna a necham ich zit v tejto iluzii. Ved byt zaujimavym nie je az take zle....
Zotavena po dni volna a po rozdavani kavy pre volicov pred par dnami som sa dnes svieza vratila do prace. Cela krajina zije v nadeji pre slubovanu zmenu, su aj taki, co o vysledkoch volieb nediskutuju, daju si salku kavy, pokrutia hlavou nad titulnou strankou novin a odidu.
Dnes mame v USA volby. Pracujem tu, platim dane, ale nevolim. Nemam americke obcianstvo. Od pol siestej rano som vsak minutu co minutu prispievala k dobrej nalade volicov. Kazdy, kto prisiel s nalepkou I VOTED, dostal dnes malu kavu na moj ucet.
Peter bol dlhe roky mojim stalym zakaznikom. Doslova zil v kaviarni a dobre sme ho vsetci poznali. Povazovali sme ho za jedneho z nas. Raz v nedelu rano mi podal vyplnenu prihlasku a po zvycajnych formalitach som mu ponukla zamestnanie. Ma 22 rokov a je gay.
Denne mam okolo seba ludi, ktori kazde rano vstanu len preto, aby isli niekm, kam nechcu a potom tam stravia osem ci viac hodin a robia to, co ich nebavi. Pat rokov ku mne kazde rano pridu na salku kavy a stazuju sa! Stazuju sa dokonca aj cez vikend, ktory podla nich ...ubehne velmi rychlo a oni opat musia ist v pondelok do roboty a ......
Doverujem im. Odovzdavam im svoje skusenosti. Pokarham ich, ale aj pritulim. Pomaham im v tazkych chvilach. Prilnem k nim. Stali sa sucastou mojho zivota. Az kym nepride den, kedy ma sklamu a zacnem sa pyta sama seba: Stoji to vobec za to?
Maly Matt dnes zazil jeden z najzaujimavejsich dni svojho 11-rocneho zivota. Zucastnil sa skolskeho kola skladania Rubikovej kocky. Bol jednym z takmer 50 deti. Bol jednoznacne najhlucnejsie podporovany vsetkymi, co mu prisli fandit. Bolo uzasne sledovat tychto mladych ludi, co dokazu s touto hrackou robit. Stoja v hluciku, rozpravaju sa a prsty posuvaju farby hore - dolu, sprava dolava a naopak.
Vola sa Matt a zacala som si ho vsimat asi pred troma - styrmi mesiacmi. Travil u mna v kresle takmer kazdy den aspon hodinu a niekedy aj viac. Nikdy si nic neobjednal, obcas si vypytal pohar vody. Ma 11 rokov a Rubikova kocka akoby bola prirastena k jeho dlani....
Mozno sa to zda iba mne, ale coraz viac sa mi zda, ze sa z nasho zivota vytraca spolocenska etiketa. Ludia si akosi viac prestavaju preukazovat uctu beznym a obycajnym slusnym spravanim. Len tak na pripomenutie.....
Moj otec bol velmi zvlastny clovek. Nikdy ho nezaujimalo, co si o nom mysleli ini. Sam si vzdy vytycil latku nesmierne vysoko a nepamatam sa, ze by sa niekedy uspokojil s priemerom. Aj mna s bratom vzdy nabadal k tomu, aby sme si kladli narocne ciele.
Mozem sa vratit domov? To boli prve slova Spencera v telefone vcera rano. Domov znamena ku mne do kaviarne. Spencera som odchovala, vytrenovala a ako cerstveho asistenta manazera som ho pred tyzdnom poslala do inej kaviarne, kde potrebovali pomoc. Tak velmi mi chyba... jeho vasen pre kavu... jeho vyraz, ked pysne poda zakaznikovi perfektne urobene latte alebo cappuccino!
S obrovskou radostou pozorujem mojich americkych zakaznikov, ako nechapu koncept nasich menin. Pochopia, ked im vysvetlim, ze nas mily narod si vzdy najde dovod na oslavu a stamprlik. Nie kazdy vie, kedy ma clovek narodeniny, ale meniny su v kalendari! Prid, zagratuluj a niecim ta ponuknu!
Na prijimaci pohovor prisiel o hodinu skor. Ked som ho zbadala, moj vnutorny hlas sa ma kdesi hlboko vnutri pokusal presvedcit, ze kladenim otazok budem len marnit svoj vzacny cas. Bol cierny ako noc, vyzeral ako gangster a NEZNASAL KAVU!