Som matka, manzelka, svagrina, teta, priatelka a sefka. Predovsetkym som vsak dusou mlada optimisticka realistka, ktora ma rada hudbu, prirodu, dobru kavu a cestovanie. Neverim vo vojny, ale v pohladenie, porozumenie a toleranciu. Zoznam autorových rubrík: Pribeh z kaviarne, Spomienky, Moj prvy raz, Recepty, Smiesne spomienky na domov, Nase zvery, Moje male uvahy, Len tak, Súkromné, Nezaradené
Po jedenastich dnoch dazda som vcera konecne mohla trosku popracovat v mojej zahradke. Popri dome sa mi tiahne "snezienkove pole".... (je ich tam niekolkotisic, vykvitnu vzdy hned po Vianociach!). Slubila som susede, ze jej vykopem zopar (stoviek) snezienkovych cibuliek a za dobru pracu som dostala nadhernu odmenu!
Zivot je plny zmien a ja mam zmenu rada. Nuti ma premyslat, prisposobit sa a robi moj zivot zaujimavejsi. Dnes som o mojom pristupe k zmene akosi viac pouvazovala a zistila som, ze o tuto dnesnu som az tak velmi nestala.
Pred par dnami som sa vracala z prechadzky po okolitych ulickach a na verande jedneho z domov niekto vetral paplon a dva vankuse. Nieco podobne som za mojho 13-rocneho pobytu v USA nikdy nevidela. Zda sa, ze mam susedov Slovakov! Spomalila som a zamyslela som sa. Vtom som zacula: Zofka, nehraj sa s tou hadicou, budes cela mokra!
Nasli sme ho dnes pri upratovani pivnice v igelitovom vreci oznacenom Johns desk (Johnov pisaci stol). Bolo plne kadecoho a vacsina putovala do smetneho kosa. Zrazu moj muz stichne. V ruke drzi zelene kozene puzdro, z ktoreho pomalicky vytiahne zazltnute logaritmicke pravitko.
Casto sa prichytim pri spomienkach, ktore mozno niekomu pripadaju smiesne a mozno ani nestoja za zamyslenie. Nieco ma vsak na nich fascinuje a nemozem sa od nich odputat. V poslednom case je to taka obycajna igelitova taska...
