Nech sa snazim, ako sa snazim, nefunguje to.
Vonku si dnes vsetky vtaciky poskakuju s otvorenymi zobacikmi a vyuzivaju kazdu prilezitost, aby sa mohli poclapkat v tanieri s cerstvou vodou, ktoru doplnam kazdu polhodinu. Uzasne sa im paci, ked polievam kvety, prelietavaju cez kvapky vody a ja spekulujem, ci sa pamataju na februar... Menili by?
V zahrade lietaju od muchy k muche, maju tam teraz hmyzu neurekom, ved co ine by robili? V zime ich vzdy usilovne krmime a ako nas v skole ucili, "v lete sa nam za to odvdacia spievanim a chytanim kadejakej havede". Spievat sa im v tejto horucave velmi nechce, ale mladata su hladne a treba ich krmit. Iste sa im teraz hlada lahsie, ich krmidielka boli v zime zasypane snehom. Naplnene sa neskor stali tercom hladnych vevericiek a bolo velmi namahave doplnat ich. Sneh mi siahal takmer po zadok a cizmy nestihali medzi krmenim schnut.
Sykorky sa pred par tyzdnami nastahovali do ich stareho domceka. V zime vydrzal napor vetra a snehu, na jar utoky vrabcov, ktore sa este stale nepoucili, ze vchod do domceka bol vybudovany specialne pre male sykorky a Cin-Cin s Cinkou si budu musiet postavit vlastny.
Denne sa (aj napriek horucavam) vytesujem z mojej zahrady. V zime bola rovna, sneh stlacil vsetko k zemi a stratila svoju "naozajstnu tvar". To co ju robi jedinecnou, bolo prec alebo len trosicku vytrcalo zo snehu.
Moj motyli domcek nastastie nemal kam padnut...
... a japonska kamenna lampa vyzerala ako torta so slahackou.
Nuz a moj manzel, ako kazdy rok, aj tejto zimy sa pocas nekonecneho odhrnania snehu zaprisahal, ze sa uz nikdy v zivote nebude stazovat na horucavy.
Ako som sa tak dnes pri polievani pozerala na moju krasnu zakvitnutu zahradu, kdesi na dne spomienok som zatuzila po tom uzasnom tichu a pokoji, ktory poskytuje zasnezena krajina. Vsetko znie inac, sneh izoluje vsetky zvuky a trbliece sa v slencnej ziare.
Skoda len, ze si nemozeme "zakonzervovat" nieco z toho chladu v zime a pomalicky ho "spotrebuvat v takychto horucavach. Alebo naopak, usetrene nadbytocne teplo zase uzivat pod zimnikom na zastavke, ked neprichadza autobus.
Mam rada styri rocne obdobia. Kazde z nich ma svoje osobite caro a vzdy rada spominam ma tie predosle. Nech sa vsak snazim, ako sa snazim, ani pohlad na tuto zalahu snehu mi nepomaha prekonat horucavy vonku.
