Viera ta neopustila ani v casoch, ked si zostala sama s dvoma malymi detmi po tom, co ocka uvaznili na zaklade vykonstruovaneho Maticneho procesu za nieco, co nikdy neurobil. Ako manzelka politickeho vazna si si nemohla najst zamestanie. Nevzdala si sa. Verila si v jeho nevinu, zostala si silna najma kvoli nam dvom. Jedine, co ta s nim spajalo, boli jeho listy. V tvojej viere ta udrziavala aj hrstka priatelov, ktori ti nezistne pomahali. Naucila si sa vsak aj spoznat tych, ktori sledovali tvoj kazdy krok. Po necelych dvoch rokoch ocka prepustiili na Novotneho amnestiu a vas zivot sa takmer vratil do normalnych kolaji.
Vzdy si verila, ze so vzdelanim to v zivote dalej dotiahneme. Povzbudzovala si nas v nasich zujmoch, obcas si aj tvrdsou rukou potlacila, ked sme odporovali (juj, ake tazke boli tie roky, ked som musela chodit na klavir!). Zvykla si si skoro na nase odchody. Prvy odisiel do cudziny na vysoku skolu Palko, potom som odisla do Bratislavy ja a vy ste zostali sami. Jedine, co vam zostalo, boli nase caste navstevy.
Verila si v nas, tvoje deti. Delila si sa s nami o spomienky na vsetkopekne i smutne, co ta v zivote postihlo. Vstepovala si nam lasku k Slovensku a nasim krasnym tradiciam. Zdielala si so mnou moje prvelasky. Viem, ze si nebola vzdy nadsena mojim vyberom, verila si vsak, zecas ukaze, ci som si vybrala spravne. Ked sa mi narodil Ondrik, prijali ste nas opat pod svoje kridla a nezistne si mi s jeho vychovou pomahala. Ako by som na to mohla zabudnut? Svoju vieru v dobro a lasku si prenasala aj na neho. Ucila si ho spievat, recitovat, chodila si s nim na nekonecne dlhe prechadzky. Dodnes som presvedcena, ze od vas dostal to najlepsie, co mohol.
Ked som sa rozhodla odist do USA, najtazsie mi bolo pre predstave, ze vas opustam. Obaja ste mi vsak tvrdili, ze mam zivot pred sebou a musim mysliet na Ondreja a na seba. Takto uplne nezistne a dobrovolne si zase myslela len na moje dobro. Neskor si mi v jednom z Tvojich mnohych listov napisala, ze taky je udel matiek. "Slub mi, ze budes vzdy pripravena na to, ze jedneho dna Ondrej od teba odide! Zvykni si na tuto myslienku a bude to ovela lahsie...." Neverim, ze si si zvykla. Po mojom odchode ti muselo byt velmi tazko. Nikdy si sa s tym nepriznala, ale ja viem svoje. Ani ja si nezvyknem.
O par ni si zapalim sviecocku a spomeniem si opat na teba. Ceresnicka, co som zasadila po tvojej smrti, si pomalicky sfarbuje kabatik do zlta a ja sa s nou obcas rozpravam. Citim, ze aj ty si niekde nablizku a pozorne sledujes, akymi cestami sa uberaju nase zivoty.
Mami, chybas nam......
