Vcera som sa dozvedela, ze uz jej niet. Pred mnohymi rokmi sme spolu pracovali v knihkupectve. Anna, Anja, Ania - volali sme ju kadejako. Nikdy sa na nic nestazovala, bola plna energie a elanu. Robila, kolko mohla, aby si zarobila na skolu. Chcela studovat umenie. Bola jednym z "mojich deti".
Vcera som sa dozvedela, ze jej viac niet. Zomrela v tom najkrajsom veku... tou najstrasnejsou smrtou. Dufam, ze clovek, ktory mal na svedomi rozpadajuci sa komin vytahovej sachty, bude za to niest nasledky. A nezostava mi ine, len lutovat, ze som nemohla urobit nic pre to, aby pocas letu tymi davanastimi poschodiami Anii narastli kridla.
Spi sladko, nikdy na teba nezabudnem!