1. Moja mama ma od malicka ucila, ze ked idem s nou alebo otcom po ulici, mam kracat po ich lavej strane. Bol to vraj prejav ucty k starsiemu. Bolo pre mna teda uplne samozrejme, ze kedykolvek som isla so starsim clovekom bola som po ich lavici.
2. Od isteho casu vsak moj ocko vzdy kracal po mojej lavej strane. Pamatam sa, ako som sa s nim skriepila. Az raz mi povedal, ze podla neho som uz mlada zena a ze muz ma vzdy kracat po lavici zeny. (Preto zeny vacsinou nosia kabelku zavesenu na pravom pleci....)
3. Aby sa to este viac skomplikovalo, obcas kracal po mojej pravici. Samozrejme, ze som hned na zaciatku dostala vysvetlenie. Bolo to len vtedy, ak som sa ocitla pri ceste. (Povinnostou muza je ochranit zenu pred pripadnym nebezpecenstvom premavky.)
4. Je krasne, ak muz pordzi zene dvere pri vchode do restauracie. Svedci to o jeho dobrej vychove. Avsak mna ucili, ze muz by mal vzdy prvy vstupit do restauracie alebo do miestnosti, v ktorej je viac ludi. Len tak pre istotu, aby jej zabezpecil bezpecny prichod.
5. Ked uz sme pri tej restauracii, ak nahodou kracame dolu schodmi, muz by mal kracat prvy. Len tak pre pripad, ze by sa zena posmykla a potrebovala by, aby ju niekto zachytil. Ak kracame hore schodmi, zena by mala ist prva - pre ten isty dovod.
6. Muz by nemal nikdy prvy podat ruku zene, mladsi clovek by nikdy nemal podat ruku starsiemu. (Nebudem zabiehat do podrobnosti, ako je to s podriadenymi a nadriadenymi.) Podobne je to s predstavovanim: zenu predstavujeme muzovi, maldsieho starsiemu (nadriadeneho podriadenemu).
7. Pamatate sa, ako nas kedysi ucili, ze by sme mali uvolnit miesto starsiemu? V autobuse, na verejnych priestranstvach? Tak sa mi zda, ze sa tento navyk a prejav ucty pomaly vytraca. Kazdy sa ohana pravom na cosi..., avsak ludia si prestali vazit tie male prejavy vzacnej pozornosti a slusnosti. ktore sprijemnuju nas zivot.
Dnes som sa vracala vecer domov metrom a vedla mna sedela mlada zena s nohami vylozenymi na sedadle (cely den prsalo, takze neboli najcistejsie). Sedela na mieste urcenom pre starych ludi a zdravotne postihnutych. Zaberala dve sedadla. Nastupila zena s dvoma malymi detmi, kufrom a cestovonou taskou. Ta s vylozenymi nohami na sa na nu pozrela, poobzerala sa okolo seba, zistila, ze su tam ine volne miesta a sedela dalej. Vlak sa pohol, deti "tancovali" medzi sedadlami a ja, patdesiatrocna, som im uvolnila miesto a sadla som si inde. Az tak daleko toto "pravo na slobodu" zaslo v USA. Aspon teda ja to tak citim.
Aha, a mam este cislo 8. Nohy vylozene na stole! Ide ma slak vychytit! V mojej kaviarni! Prve, co urobia... nohy na stolik... hned vedla kavy a jedla.... spinave, smradlave, niekedy dokonca bez topanok! Vsetci moji zakaznici vedia, aky mam na to nazor. Moje slovenske maniere mi nedovolia drzat jazyk za zubami! Napriklad vcera......:
Mlada mamicka s asi 10-mesacnym babatkom... mala plne ruky a potrebovala vybrat peniaze z penazenky. Posadila maleho na pult. Zakaznicka za nou sa ma spytala, ci neutriem pult "po tom detskom zadku"..... Ospravedlnila som, vydezinfikovala som konkretny povrch a obsluzila som ju. O par minut som kontrolovala kaviaren a mila pani sedi s nohami v teniskach vylozenymi na mojom kavovom stoliku. Provokacne som (s handrou namocenou v tom istom dezinfekcnom roztoku, co som cistila pult pre nu!) poutierala stolik okolo jej noh a spytala som sa jej, ci je vsetko OK. ked mi povedala, ze ano, nedalo mi neopytat sa, aky je rozdiel medzi jej nohami na stole a ritkou maleho dietata na pulte. Jej odpoved? "Ja som unavena a to male decko nie je. A preco sa pytate?" Povedala som jej, ze som z krajiny, ktoru mnohi ludia v USA povazuju este stale za rozvojovu, ale ze u nas si ludia nikdy nevylozia nohy na stol vo verejnom priestranstve.... ale ze to musi asi byt zapricinene rozdielom v nasich kulturach.... Usmiala som sa a odisla som. Po par sekundach som po nej ocistila a ocakavam "staznost na vyssich miestach".
Viem, ze sa v dnesnej modernej dobe etiketa moderneho spravania asi velmi nepestuje. Ani moj 24-rocny syn o nej vela nevie. Dnes som sa v tom metre tak zamyslela. Preco sa tak vsemozne branime slusnym zvykom? Ake je to pekne, ked (zriedka) vidim muza otvorit dvere na aute zene? Ako dobre by mi padlo, keby moji dvaja muzi na mna zakazdym pockali s jedlom, kym si aj ja konecne (po tom, co ich obsluzim) nesadnem? Nepatri to akosi k prejavu ucty a vdaky?
Som naozaj az taka staromodna?
