Funguje to! (Pribeh z mojej kaviarne 3....)

Pred par dnami som sa filozofiu menin pokusala vysvetlit Martinovi. Prichadza pravidelne kazde rano, cappuccino, croissant a len tak si pokecat. Zasla som s nim az tak daleko, ze som spomenula nase pranostiky a to, ako su niektore mena zviazane so starocnymi pozorovaniami. Neveril mi ani slovo.

Spomenula som Medardovu kvapku, Katarinu na lade, na pretras prisla aj svata Anna - chladna zrana, pocikana Zofia, traja zamrznuti... a vtom mi prisiel na um Martin na bielom koni.

Povedala som mu, ako pocas mojho detstva prvy sneh zacal padat takmer pravidelne okolo 11. novembra. Hned som mu pri tej prilezitosti aj zagratulovala k jeho bliziacim sa meninam a povedala som mu, ze dufam, ze "pride na bielom koni". Len sa na mna zacudovane pozrel a musela som mu to podrobne vysvetlit. Usmial sa, ale myslel si svoje. Neveril.

Vcera rano vosiel do kaviarne a uz od dveri krical: "Funguje to, funguje to!" Nechapala som a s poharom cappuccina v ruke som sa tentokrad cudovala ja. Pred odchodom do prace vraj totiz na Internete studoval pocasie na Slovensku.

Chvalabohu snezilo! Dakujem, Martin na bielom koni! Vedela som, ze sa na teba mozem spolahnut!
.
.
.
Pri takychto milych prilezitostiach si uvedomim, ake krasne je mat a uchovavat si tradicie a zvyky.