Zakazdym ked prideme z potravin, po vylozeni nakupu je kuchynska dlazka zasypana igelitkami. Su vsade, a je ich nezvycajne vela. Niektore potraviny "maju tu cest" a dostanu dve, len tak pre pripad... , jedna by sa mohla rztrhnut. Tie tasky sluzili ludstvu asi tak desat minut. Zvycajne skoncia pokrcene v kute v skatuli a cakaju, kto a na co ich znova pouzije.
A tu som si zaspominala. Pamata si niekto na casy, ked sme si na Slovensku do potravin nosili vlastne tasky? Take obycajne latkove, niektore boli z "vikslajvandu" alebo uhackovane z lyka. Moj ocko obluboval prakticku sietovku, lebo nezabrala vela miesta a zmestila sa mu do vrecka bundy ci kabata. V sobotu sme si nosili do obchodu tasku plnu tasiek, lebo nakup bol velky (veru, vsetky obchody zatvorili o jednej a otvorili az v pondelok!) Ak sme nakup nemali do coho ulozit, mohli sme si za korunu kupit igelitku. Tuto sme potom nosili pekne a uhladne poskladanu v kabelke len tak pre pripad, ze by sme niekedy nieco niekde kupili. Takato igelitka mne osobne vydrzala niekolko mesiacov, pouzivala som ju dovedy, kym sa doslova nerozpadla.
Mala som tiez to stastie, ze sme casto cestovali do zahranicia. Pamatam sa napriklad, ako som so suborom bola vo Francuzsku. Vsetko, co som si tam kupila, dostalo vlastnu igelitku! Ked som sa vratila domov, po vybaleni darcekov a vsetkeho, co som doniesla, som opatrne a s laskou poskladala vsetky moje igelitove "suveniry", ulozila som ich na cestne miesto a pouzivala som ich na zvlastne ucely. Vacsinou mi vydrzali cely rok az do dalsieho vyletu mna ci ineho rodinneho prislusnika.
Smiesne, vsak? Co mi pripada este smiesnejsie je to, ze som si pred pred par tyzdnami kupila pat platenych tasiek v nasich miestnych potravinach (99 centov za kus - akosi mi to velmi pripomina tu korunu z detstva). Velmi sa tu propaguje recyklovanie a setrenie maticky Zeme a podobne a kedze ja osobne som doslova stelesnenim recyklovania, rozhodla som sa konat. Za kazdu pouzitu vlastnu tasku mi z nakupu odpocitaju 5 centov. Nejde ani tak peniaze, ako o skutocnost, ze konecne sa aj v tejto vysoko konzumnej krajine nieco deje.
Ked sa tak spatne pozriem na casy, ked sme vsetci zavideli, ze na zapade ludom automaticky daju nakup do tasky, usmejem sa. Malo som vtedy vedela o tom, ze cena tasky bola zapocitana v tovare. Zivotne prostredie ma vtedy az tak velmi nezaujimalo a najviac ma trapilo to, ako strasne som sa hanbila za nosenie nakupu v sietovke.
Neda mi nepodotknut, ze igelitove tasky poctivo odnasam naspat do potravin, kde ich recykluju a vyrabaju z nich nove tasky. Tiez ich pouzivame namiesto vreciek do malych smetnych kosov, na vynasanie spinaveho piesku po nasich dvoch mackach Silvestrovi a Sofii a podobne. Nastastie ich mame coraz menej.
