Ondrej mi vcera po prichode z prace rozhorceny oznamil, ze Rick je stvrty mesiac bez zamestnania a v podstate sa vzdal nadeje, ze si nejake v blizkej buducnosti najde. Talentovany mlady architekt na vlastnej kozi preziva hospodarsku krizu spolocnosti a vzdal sa akejkolvek nadeje na lepsie casy. Otec mu plati najomne za byt a on z pretlka svojim mladym zivotom, ako sa da.
Je par dni pred Vianocami a moj Ondrej mal vcera vyplatu. Vecer sa vybral na vianocne nakupy a pred odchodom zavolal svojho "starodavneho" priatela, aby sa prichystal, ze ho o hodinu pride zobrat a pojdu spolu nakupovat. Napisal vianocnu kartu, vlozil do nej pat dvadsatdolarovych bankoviek, dobre ju zalepil a spytal sa ma, ci to nie je "blbe". Trapilo ho, ci Rick bude mat za co kupit svojim blizkym darceky.
Viem, preco mi polozil tuto otazku. Neuznavam totiz darovanie penazi. Hladanie toho praveho darceka povazujem za prejav pozornosti a ucty. Ak clovek denne pocuva a dava pozor, nemal by mat s vyberom toho praveho darceka problem. V pripade Ricka som Ondreja ubezpecila, ze sa rozhodol spravne. Jeho priatel je vo financnej nudzi a iste aj on rad prekvapi svoju rodinu malickostami pod stromcekom. Dokonca som mu pridala par dolarov pre neho aj ja.
Pre mnohych ludi budu tieto Vianoce velmi skromne. S hrdostou som hladela na mojho syna, ktory v poslednom case neustale prejavuje zmysel pre spravodlivost. Tesi ma, ze pomoc priatelovi je pre neho dolezitejsia, nez myslenie na seba sameho.
