"Shoot for the moon. Even if you miss you'll land among the stars." (Les Brown) Tento pekny vyrok by sa dal prelozit asi takto: "Snaz sa dojst na Mesiac. Aj ked tam nedojdes, skoncis medzi hviezdami." Myslim si, ze pekne vystihuje to, co sa mi pokusal otec kedysi vysvetlit.
Vcera v noci som sa doma pripravovala na poradu s mojou "velkou" sefkou Lilianou. Papiere, spravy, hodnotenia, plany a "co-ja-viem-co-este" boli po zemi, po celom kuchynskom stole, na stolickach.... no proste vsade. Nadavala som po slovensky aj po anglicky. Neznasam papiere a este viac mi lezie na nervy, ak ich musim mat ulozene v urcitom poradi.
Moj muzik Janko kazdych 15 minut vykukol zo spalne. Po slovensky nevie, zato nadavky pozna. Chcel mi pomoct, lebo videl, ze potrebujem ist spat, aby som mohla opat zacat o stvrtej rano. Poprosila som ho teda, aby mi pomohol vyhodnotit specialny formular tykajuci sa cistoty a hygienickych podmienok v mojej kaviarni. Cital mi otazky, ja som odpovedala a on zaskrtol Y (yes - ano) alebo N (no - nie). Skoncilo sa to argumentom. Nezniesol, ked som na nieco odpovedala "nie".
Napriklad: "Vsetci zamestnanci maju ciste rovnosaty a necistoty na nich nie su starsie ako niekolko hodin." Povedala som mu "nie".
Alebo: "Smetne kose su ciste, ako aj priestor a steny okolo nich." Povedala som "nie".
Alebo: "Kazdy den pracovnici kontroluju prijaty tovar s fakturou a pripadne nedostatky telefonicky oznamia dodavatelovi." Povedala som "nie".
Myslel si, ze som sa nacisto zblaznila. "Ved Liliana to nemusi vediet.... ty si myslis, ze ini to vsetko priznaju?.... Tvoja kaviaren je najcistejsia v meste... ved jej to nemusis vsetko priznat..."
Vtedy som sa zamyslela. Mohla som zaskrtnut "ano" pri kazdej otazke. Mohla som dosiahnut 100%, mohla som dosiahnut ten Mesiac. Ja som vsak pri vsetkej mojej snahe dopracovala len k 82% a skoncila som "len" medzi hviezdami.
Par hodin po dnesnej porade ma prekvapila kontrolorka. Ukazala mi preukaz, povedala mi, co potrebuje a poziadala ma, aby som ju sprevadzala. Hodinu stravila snorenim po najtajnejsich kutoch mojej kaviarne. Kontrolovala vsetky teplomery, odtahovala chladnicky, umyvacku, policky. Kontrolovala teplotu sendvicov, mlieka, spravnost koncentracie dezinfekcneho roztoku na utieranie vsetkych povrchov, cistotu zachodov, smetnych kosov dnu i vonku. Po hodine odisla a ja som sa chystala domov. Tesne pred odchodom mi zavolala Liliana. Dosiahli sme 100% a vsetci sme sa citili ako na Mesiaci.
Bol to vysledok a uspech celeho mojho timu. Bol to vysledok toho, ze sa podobne ako moj otec,neuspokojim s priemerom. Ak poviem, ze je nieco ciste, je to superciste! To znamena, ze mame priestor pre male "hriechy", ktore sa niekedy stanu.
Nezaujima ma a nikdy ma nezaujimalo, kolko percent dosiahli ini. To je ich problem. Neporovnavam sa s nikym inym, nez sama so sebou. A obcas sa tak zamyslim: kedy sa stalo, ze mi viac zalezi na tom, co si o sebe myslim ja, nez na tom, co si o mne myslia ini?
