Rozhovorov o tom, ako nam vsetkym od utorka bude lepsie. Ako konecne zase kazdy bude mat pracu. Ako si budeme moct kupit domy a lekari budu mozno takmer zadarmo.
Vcera som pozerala inauguraciu noveho americkeho prezidenta. Takmer dva miliony ludi ho prisli podporit, hoci vedeli, ze bude chladno, ze budu sucastou davu, z ktoreho sa nebude dat len tak lahko odist, ze cesta spat bude horsia, nez ranajsia cesta tam. Bolo vsak uzasne vidiet, kolki sem prisli, lebo chceli byt sucastou tohto historickeho momentu.
Verim, ze tento mlady muz naozaj vie, do coho sa takto dobrovolne pusta. Ja osobne by som za zlakla uz len pri pocuvani ludi v metre. Naozaj chcu, aby to vsetko zvladol sam? A co my, obycajni obcania? Budeme cakat, alebo prispejeme svojim polienkom do ohna?
Ked som po vystupeni cakala vonku na mojho manzela, stala som sa sucastou debaty jednej rodiny. Rodicia a asi 14 - 15 rocny chlapec s ciapkou pokrytou odznakmi (We did it! Time for change! Obama 2008....) sa vracali z hlavneho mesta z jedneho z koncertov. Rozpravali o ziarivej buducnosti ich syna a ako si budu moct dovolit poslat ho studovat na vysoku skolu, lebo vraj Obama to vsetkym slubil.
Kde boli tito ludia pocas Obamovej kampane? Co poculi? A poculi vobec nieco? Alebo poculi len to, co chceli? Bojim sa, ze budu sklamani a dufam, ze su trpezlivi. My cakame od neho zazraky. On caka pomoc od nas. Vsetko sa totiz zacina od jednotlivcov.
Taxik prisiel a rodicia so synom ma opustili. Mladenec drzal po cely cas vruke akysi pamflet s obrazkami buduceho prezidenta. Zrazu sa rozhodol, ze ho uz nechcea odhodil ho na zem. Nedalo mi neupozornit ho na to, ze nedaleko je smetny kos.Pozrel na mna a povedal par slov, ktore nie su hodne zopakovania. Chlapec, ktoryje presvedceny, ze sa konecne dostane na vysoku skolu. Chlapec, ktory potrebujeniekoho, kto za neho zodvihne papier zo zeme a caka, ze zazrak pride sam bezjeho vlastneho pricinenia.
Den po inauguracii
Dnes rano mi par minut po piatej zazvonil telefon. Moj pracovnik Lamon mioznamil, ze sa neciti dobre a spytal sa ma, ci moze odist domov, ked pridem doroboty.
Hned po vstupe do kaviarne som zacala napravat to, coon za dve hodiny (za ktore som ho platila) “nestihol” urobit. Sedel vzadu abojoval s opicou po vcerajsej oslave. Ani nepockal, kym sa prezleciem a uz ho nebolo.
Vcera oslavoval nastup svojho prveho cierneho prezidenta. Je tiez cernoch a verim, ze to bola pre neho iste historicka chvila. Akosi mu vsak uniklo, ze ten “jeho” prezidentnas vsetkych vyzval na spolupracu. Jedine my vsetci spolu mozeme pozdvihnut tutospolocnost na uroven, kde bola predtym. Statocnou pracou a dobrymi ludskymivztahmi ci snahou o uspech firmy, pre ktoru pracujeme. Kazdy jeden z nas je sucastou krajiny, ktora zvolila zmenu. Pred volbami sme boli spolu s novym prezidentompripraveni urobit vsetko pre to, aby bolo lepsie.
V prvy den jeho nastupu do Bieleho domu sa moj Lamon rozhodol oslavovat bezohladu na to, ze vedel, ze rano pracuje a aj on je sucastou cohosi... sucastou maleho timu. Uspech tohtotimu zavisi od kazdeho z nas. Podobne ako uspech krajiny. Ak sa niektori chculen viezt, zatial co ostatni budu tahat, ani ten najlepsi prezident na svetesa nedokaze o zazrak postarat sam.
