Do mojej kaviarne chodia ludia najrozlicnejsich ras, nabozenstiev, narodnosti, veku a sexualnej orientacie. Podla toho sa tiez usilujem prijimat mojich zamestnancov. Mam cierneho Lamona a Talishu, Korejca Briana, Martu z Nikaraguy a Jessicu z Kamerunu. Zabir je Moslim z Pakistanu, ja som biela Slovenka. K tomu zopar bielych Americanov, starsich i mladsich. Ak mam stastie, vzdy najdem aj gaya. Tentokrat je to Peter. Ma ohromny zmysel pre humor, s kazdym si dobre vychadza a zakaznici ho maju radi. Vzdy ma dobru naladu, dokaze sa porozpravat o vsetkom. Nepostoji bez prace, cisti, kedy sa da... jednoducho nechapem, preco som ho nezamestnala uz pred mnohymi rokmi.
Dnes rano som ho nasla vzadu usedavo plakat. Vyzeral ako male dieta. Tvar si zakryval rukami, po ktorych mu stekali slzy. Ma mnohych priatelov. Jeden z nich, Eric, mu v noci oznamil, ze lekarske testy potvrdili, ze je HIV pozitivny. Sprvu som nevedela, ako reagovat. Je to jeho dobry priatel. Nepoznala som ho, bolo mi vsak uprimne luto mladeho zivota.
Petra sme poslali domov, bol nam dnes uplne nanic. Nedalo mi vsak nemysliet na chlapca, ktoreho som nikdy nestretla. Dozvedela som sa tuto novinu skor, nez jeho vlastna mama! Neskor som sa pri kave (ako inak?) zamyslela nad tym, ci sa tomu vsetkemu dalo zabranit a ako. Nemam pravo posudzovat zivotny styl inych. Riadim sa heslom "Zi a nechaj zit!" Su vsak mnohe aspekty v zivote gayov, ktore si najma z ich strany zasluhuju neskutocnu pozornost. Musia predsa vediet, ze su to prave oni, ktori su velmi casto obetami tejto strasnej choroby!
Velmi si vazim kazdy ludsky zivot. Neverim vsak, ze Eric si vazi ten svoj vlastny. Kokain, heroin, meth, prasky.... alkohol... Odisiel z domu (ma 18 rokov a este stale chodi na strednu skolu!), peniaze si zaraba prostituciou. Jeho matka vraj suhlasila s jeho odstahovanim, bolo to pre nu pohodlnejsie (co oko nevidi, srdce neboli?). Zoparkrat sa predavkoval a vzdy to bol Peter, kto mu zachranil zivot. Dnes z neho vyslo priznanie, za ktore sa neskor hanbil: "Mozno som ho mal nechat zomriet. Bolo by lahsie jemu aj mne." Keby to bolo take lahke!
Ako si mozem vazit cloveka, ktory si nevazi vlastny zivot? Cloveka, ktory s nim dennodenne hazarduje a ktory den co den ublizuje svojimi nerozvaznymi rozhodnutiami inym? Ako si mozem vazit cloveka, ktory odmietne, ked mu priatelia podavaju pomocnu ruku? Vyrastla som v spolocnosti, kde sa homosexualita otvorene neprejavovala. Netvrdim, ze to bola dobra spolocnost, ale ked sa na to spatne pozriem, nemyslim, ze som prisla o vela. Mozno starnem a mnohym veciam jednoducho nerozumiem. Viem vsak, ze vsetko sa zacina v nas samotnych. Aj laska k druhym.
