Matt bol sprvu velmi nervozny. Prve prekvapenie nastalo, ked zbadal prichadzat vsetkych svojich pribuznych. Z jeho otca sa totiz stal jeho najvacsi fanusik! Zverboval vsetkych, prisla dokonca aj prastara mama. Zdalo sa, ze nemala ani ponatia, kde je, preco tam je a co je to Rubikova kocka. Bratranci, sesternice, tety, ujovia, bratia.... no a potom my z kaviarne:
Jeho kamos/trener/vzor Marcus s krasnym trickom, na ktorom bolo vysite Mattovo meno (a s poharom horucej cokolady na povzbudenie).
Lamon, ktory prisiel rovno z akejsi oslavy. Nevyspaty, ale v dobrej nalade, lebo sa predtym stavil v kaviarni a vypil sest ci sedemnasobnu davku espressa na prebudenie.
Michael a Zabir, moji dvaja najmladsi, ktori boli jednoducho zvedavi a plni zavisti, lebo "ak to ten jedenastrocny dokaze, tak to dokazeme aj my...." (samozrejme, ze to nedokazu!).
Qora, ktora nema potuchy, o co vlastne ide, ale chlapci ju zavolali, tak prisla.
....a ja (s piatimi galonmi kavy pre vsetkych ucastnikov!).
Ale tiez George. Zakaznik, ktoreho Matt neustale otravoval a ktory mu musel nekonecne velakrat kocku "rozhadzat", aby ju on mohol znova poskladat.
Andrew, ktory sprvu navrhoval, aby sme zavolali pracovnikov socialnej starostlivosti, "lebo ten chlapec by nemal travit tolko casu sam v kaviarni, ...co robia a kde su jeho rodicia?"
Todd, ten jednoducho tvrdil, ze si na Matta tak zvykol, ze ho musi ist povzbudit a vraj aj tak nema v sobotu co robit...
Prisli mnohi dalsi.... Monte, Kay, Ross, Craig, Martin,....... no proste nas tam bola cela kopa! Vsetci sme prisli povzbudit chlapca, ktoreho sme pred par mesiacmi nepoznali a ktory nas svojim pribehom tak zaujal, ze sa nakoniec stal jednym z nas.
Sutaz bola pravdepodobne zaujimavejsia pre ucastnikov nez pre pozorovatelov. Museli sme pozerat z patricnej vzdialenosti, aby sme sutaziacich nevznervoznili. Samozrejme, nic sme nevideli, tak sme aspon sporadicky vykrikovali, aby Matt vedel, ze mu drzime palce.
Na zaver musim povedat, ze Matt nevyhral a ani nepostupil do dalsieho kola. Splnil sa mu vsak jeho velky sen: dostat sa aspon do tohto skolskeho. Nevyhral a vyhral zaroven! Nasiel si cestu do srdc mnohych neznamych ludi. Mladych i starsich, ciernych i bielych, cudzich i blizkych. Pootvoril oci svojmu prisnemu otcovi, ktory sa nam vsetkym so zovretym hrdlom pri pohari kavy v mojej kaviarni podakoval za to, ze sme Mattovi doverovali a pomohli mu.
Pocas jeho slov ho Matt drzal za ruku a nespustil z neho oci.
Co vsetko dokaze obycajna Rubikova kocka!
Poznamka: Na podujati som urobila zopar fotiek. Bez Mattovho dovolenia ich vsak na webe nechcem uverejnit.
