Nikdy som ju ako male dievca v skutocnosti nevidela. Len na obrazkoch a vo filmoch. Nepamatam sa, ze by som o tomto mojom cudnom sne niekomu niekedy povedala, Verila som, ze sa mi raz splni aj bez toho.
Pred par dnami som zdobila stromcek. V pivnici som prekladala skatule a igelitove vrecia a nasla som malu, drevenu, na bielo natretu skatulku, na ktorej bolo rukou mojho manzela laskavo napisane "Anna's snow globe 2006". Otvorila som ju a z nespocetneho mnozstva hodvabneho papiera som vytiahla moju prvu sneziacu gulu. S anjelom.
Naspodku ma klucik. Natiahla som ho a v pivnici sa ozvala Ticha noc. Najprv rychlo a potom pomalsie az nakoniec v polovici taktu prestala. Pozerala som sa na vlocky vznasajuce sa v tekutine. Pristavali na anjelovych ramenach.
Mnohi ludia maju tuzby, sny ci tajomstva. Niektorym sa nikdy nesplnia, avsak ini sa nadeje nevzdaju. Niektori cakaju na zazrak, ini tomu zazraku pomozu. Ja som na splnenie toho mojho maleho sna cakala takmer 50 rokov. Bol maly, nevyznamny a mozno sa niekomu zdal smiesny. Mam ho vsak od detstva. Vtedy sa mi zdal dolezity. Splnil sa a to nieco znamena.
Dolezite te to, ze sny (splnene ci nesplnene) su sucastou nasho zivota. Mnohokrat nas pohanaju dopredu, robia nas lepsimi a davaju nam nadej. Pohlad na padajuce vlocky v mojej guli ma ukludnuje a dokaze mi v mysli vyvolat vela spomienok. Je pre mna dokazom, ze aj ako dospeli mame snivat, dufat a verit v dobro. A popri tom cakani na splnenie toho naseho mozeme potajomky pomoct splneniu sna niekoho ineho. Prajem vsetkym krasne Vianoce a rok splnenych snov!
