Kazdy z nas ma iste v zasobe nejaky "projekt", ktory by chcel niekedy uskutocnit, ale bud nema cas, nevie ako na to, alebo sa mu do toho jednoducho nechce. Jeden taky ma aj moj muz, avsak je to ten taky, ku ktorym potrebuje mna (potrebuje ma ku vsetkym). Do tohoto sa mi vsak mimoriadne nechcelo. Moj manzel pracuje s pocitacmi. Ak sa nedaju opravit (alebo sa to neoplati), tak z nich aspon povybera suciastky, pamat a podobne mne vzdialene predmety a pouklada ich do skatuliek, suplikov, vrecusok a plechoviek.
Dve zo skatul su naplnene procesormi, ku ktorym ma moj muz John akysi zvlastny vztah. A jeho "dream project"? Zaramovat ich a zavesit ich na stenu v jeho pracovni. Mne uz len pri spomenuti tejto ulohy ochabovali viecka, cim jbolo jeho nadsenie pri opise kazdeho procesoru vacsie, tym boli moje viecka tazsie. Ved su to iba procesory!?!?!?
Iste si kazdy dokaze predstavit, aka som teda pocas tejto dovolenky musela byt uzasne unudena, ked som sama od seba zavelila: "Ideme zaramovat tie prekliate procesory! Ak nie dnes, tak nikdy..."Este nikdy som nevidela Johna tak rychlo zahasit cigaretu a pozhanat vsetko potrebne. Vytiahol spod postele "poklad" - skatulky s procesormi. A o par sekund bol na kuchynskom stole cierny ram (IKEA) a specialna antistaticka pena.
No a ako ich po jednom vykladal, o kazdom mi nieco povedal. Nechcel, aby som sa ich velmi dotykala.... "Davaj pozor, vsetky funguju, nepokriv tie konce,... tento je uplne prvy a ma len (nepamatam si presne cislo, cosi vyse 100) tranzistorov"... akoby som vedela, o com hovori.
Tento to vraj vsetko zacaal.
A ako mi ich podava, kazdy opatrne polozi na tmavosedu penu ("len nepokriv tie ihlicky.... opatrne ich potlac to tej peny..." ak mi to este raz pripomenie, zbalim to a nech si to dokonci sam)...286, 386, 486 SX, DX, Overdrive.... prve Pentium, cierne Pentium....
Nic som nepokrivila...
Pentium II a III akoby nepatrili do rodiny: velke cierne monstra, zabrali vela miesta a pre dvojku som musela do peny vyrezat dieru, aby prilis nevytrcala.
No a po Pentium IV nasledoval Celeron a zopar dalsich a posledny je Xeon, ktory sa pouziva dodnes.
Xeon
Najtazsie bolo prevratit to cele tak, aby sa nezosmykli. Niektore totiz "ihlicky" nemali vobec, ine boli pritenke a dalsie zase prihrube. Po asi dvadsiatich pokusoch, niekolkych totalnych demolaciach, asi metru lepiacej pasky a spolocnom rozhodnuti, ze otlacky nasich prstov na skle zvnutra su OK, sme to zvonka zasrobovali.
Pocas prace na tomto "dielku" sa k nam priplichtil moj syn Ondrej a zdalo sa mu to uzasne, co robime. Cela diskusia o procesoroch sa znova rozbehla medzi nim a Johnom, obaja boli nadseni a cudovali sa, ako sa to vsetko menilo a ake je to vsetko uchvatne. Pocuvala som ich s (na moje vlastne pocudovanie) s udivom a dokonca sa mi to zdalo velmi zaujimave a viecka vobec neotazievali!
Nas vytvor visi na stene v manzelovej pracovni. Stali sme spolu pred touto zaramovanou historiou Intel procesorov a zrazu som pocitila nieco zaujimave. Ani nie pre to, ze moj muz ma konecne to, po com tuzil. Zamyslela som sa nad tym, ako lahko sa da znevazit nieco, co pre niekoho ineho znamena viac, nez pre mna, a to len kvoli tomu, ze tomu nerozumiem alebo ma to absolutne nezaujima.
Historia Intel procesorov v ramiku
Na vyrobu procesorov sa vraj pouziva zlato a mnohi ludia ich predavaju alebo odkupuju hlavne kvoli tomu. Moj manzel vsak v nich vidi cosi uplne ine. Vidi v nich kus historie. Vidi v nich rychlost vyvoja technologie a vsetko, co nam umoznuje (aj ked bez prudu si jej moc neuzijeme!). "Je to uzasne, tieto male smiesne veci v podstate zmenili svet", povedal pri pohlade na tuto tmavu zbierku, ktora sa v priebehu par hodin dostala zo skatule spod postele na najviditelnejsiu stenu v jeho pracovni.
Musim uznat, ze sme spolu prezili pat neocakavane peknych hodin. Poducila som sa cosi o tychto malych keramickych zazrakoch. Ale najprijemnejsie pre mna bolo to, ze som po dlhom case videla mojho manzela s nekonecnou trpezlivostou a vasnou rozpravat o tom, co ma rad.
A nasiel vo mne pozorneho posluchaca.
Poznamka po uverejneni:
Az po par dnoch sme zistili, ze sme prehodili 4004 a 8008 procesory, takze ten prvy bol vlastne druhy a naopak. Ak sa budem zase raz nudit, ram otvorim, procesory vymenim a aj tie otlacky prstov ocistim.
