Obliekame ich do smiešnych kostýmov, od prírody sú imúnne voči každému počasiu. Češeme ich, farbíme a robíme im účesy. Nosíme ich v kabelkách, aby ladili k nášmu stylingu. Dávame ich tetovať a ešte veľa ďalších nezmyselných vecí. Toto nie je úcta, ale výsmech. Prečo? Myslím, že oni z toho nemajú absolútne nič, možno len vnímajú, že ich všedné využitie a základný princíp výchovy je nejako zabudnutý. Z vlastnej skúsenosti viem, aké je ťažké sa k nim citovo nenaviazať, ale kde je hranica? Majú iné potreby ako ľudia, lebo oni nie sú ľudia, ale zvieratá a myslím, že veľa ľudí si neuvedomuje tento rozdiel, najmä vybraný druh žien, ktoré im robia selfie pri každej činnosti a dehonestujú to, čím naozaj sú.
A potom je tu druhý prípad. Kúpime ich deťom, lebo si ich vydupali, sú malé, milé a zlaté a po chvíli nás prestanú baviť, zistíme, že sa o nich treba skutočne starať, hrízu a robia neplechu a už nie si také milé, lebo majú svoje potreby. Deti to prestane baviť a my ich dáme do útulku, alebo sami zistíme, že na nich nemáme čas a vrátime ich pôvodnému majiteľovi. A je to fér? Oni nie sú kniha ani vec, ktorú môžeme len tak odhodiť, lebo nás nebaví! Sú to taktiež živé bytosti a verím, že majú city a vnímajú, niekedy bohužiaľ viac ako ľudia. Možno nerozumiem tejto dobe, ale popravde ani rozumieť nechcem, lebo na toto asi nie je logické vysvetlenie. Taktiež čo vidím často cestou do práce, kde zase slúžia ako charitatívny objekt v kabelke. Žena, ktorá žobre a myslí si, že je to viac emotívne. Myslím, že je to opäť len doplňujúca častica do nášho nedostatočného sebavedomia, nerozvážnosti a chamtivosti. Všetko čo je prirodzené, meníme na umelé, lebo chceme „ ísť s dobou.“ Ani v jednom prípade nerešpektujeme ich prirodzené potreby.
Pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži majetok...Aj keď sa z neho často stane domáci miláčik, ale stále sa tu nezmieňuje módny doplnok, alebo tovar požičiam vrátim.
