Zaslepený a zanesený kalným názorom, nevidíš realitu. Na čo vlastne čakáš?? Dokonalosť ukrytá práve v maličkostiach, tak nádherne nedokonalá,
nechaj sa ňou unášať. Oddaj sa pocitu každej chvíle, nauč sa spoznať seba aj prostredníctvom druhých. Skús seba milovať, skús neanalyzovať, skús chvíľu nemyslieť a len tak myseľ s pocitom uniesť a preniesť niekam, kde si sám. Sám sebou bez ohľadu, nech je to čokoľvek a ísť kamkoľvek. Máš potrebu mať to tak trochu iné a opakuje sa to, tvoje perpetuum mobile. Nevyrovnanosť a neustála nespokojnosť bránia úsudku, lebo spoločnosť a predsudky. Život si tvoríme a formujeme sami, na nás je koho vpustíme a čo všetko musíme, občas sa dusíme a potom to hasíme. Dokonalosť je práve v pocite oddania sa a oslobodenia od myšlienok, ktoré dehonestujú naše šťastie. Kto je ten, kto ma právo rozsudku? Nie oni, ale ty. Sám sa rozhoduj, uvažuj a hodnoť. Rešpektuj spoločnosť, ale neži s ňou. Ďakuj za prítomnosť a nehľadaj dážď na krídlach motýľa. Vnímaj prežitkom a uč sa objavovať svoje vnútro.
