Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Zlomená snáď ma môže vziať ticho preč,
zachránená tebou keď hojíš rany,
príliv vlny hádže telom o útes,
v tichu duše sme takmer sami.
Kvet ľalie prikladám na odreté kolená,
veď krv je silou a žilou prúdiť chce,
včerajším hriechom ohňom spálená,
fantázia realitu nie len v sne potrebuje.
Sloboda je odetá v zelenom sporne,
byť posledný môže byť výhra,
čin Božskej cnosti doznel,
prirodzene ako Eva z Adamovho rebra.
Bez výdychu je ťažko dýchať,
ticho tajomník je čudesný,
aj v nížinách tkvie bdelý výhľad,
ako oheň páli a je studený.
Veď svet zachránil raz jeden koráb,
tak môže byť i človek spasený,
z hriechov vari učiť sa aj 100 krát,
Noe v búrke mal vzťah k Bohu dôverný.
