Ľúbim Ťa, aj keď neviem aká som pre Teba, denne o sebe pochybujem.
Ľúbim Ťa, aj keď stále váham, ale Tvoj úsmev ma vždy motivuje.
Ľúbim Ťa a neviem či je to málo či dosť,
neviem či správne,
často chybujem, zato mám na seba zlosť a
možno moje slová prázdne plávajú na dne.
Ľúbim Ťa a je mi úzko keď plačeš, tak krehká a úprimná, keď spoja sa nám dlane, aj zato ďakujem Ti Pane.
Ľúbim Ťa a viním sa za každý Tvoj
smútok, je mi to tak ľúto, neviem ako ďalej bez sily urobiť ďalší krok.
Ľúbim Ťa a chcem si vziať na seba Tvoju bolesť, strach a všetko čo Ťa trápi, chcem len šťastnú Ťa vidieť a zahnať tie chmúry a drámy.
Ľúbim Ťa a plačem, lebo neviem ako Ťa ochrániť, mám ujsť či zostať, no viem, že už teraz chýbaš mi.
Ľúbim Ťa a dúfam, že stačí to neviem snáď, zatiaľ Ťa môžem len objať a zahnať na chvíľku Tvoj strach.
Ľúbim Ťa a mám veľkú obavu to vysloviť aj z Tvojej výchovy. Zožiera ma vo chvíľach, keď som v Tvojej blízkosti.
Ľúbim Ťa a už teraz viem, že raz prosiť Ťa budem o odpustenie, za moju slabosť, moje zmýšľanie a následné zlyhanie.
Ľúbim Ťa, a vždy budem stáť pri Tebe to Ti sľubujem.
Ako len matka môže dcéru Ťa navždy milujem.
