Písmo:
A-
|
A+
Vydal si sa pyšne, zištne,
vzdal si sa snov príliš rýchlo,
zatemnený pýchou.
Nepoznáš vlastných, dúfal si v iné, mýliš si jasno s tmou, premýšľam nad tebou.
Dookola nieje spánok, pýtaš sa každé ráno, hmm možno neskôr, blúdiš hmlou.
Sám v myšlienkach často,
hľadáš vinu vôkol seba, čiste a jasno,
skús počúvať volanie z neba.
Povedz to jej či skale, na tom nezáleží,
poď skúsme spolu,
vraj prosiť máme, keď nás niečo ťaží,
zmyť z dlaní si tú smolu,
vyslobodiť za z tých mreží.
Utečencom vlastných rozhodnutí,
veď súdi sa ľahko.
Si skutočne rozhodnutý,
ako prejsť noc s lampou?
No kto môže súdiť sudcu, Boh!? Kto z tých troch?
Otec Syn a Duch,
navedú Ťa na správny krok.
