Súdny

Vydal si sa pyšne, zištne,

vzdal si sa snov príliš rýchlo,

zatemnený pýchou.

Nepoznáš vlastných, dúfal si v iné, mýliš si jasno s tmou, premýšľam nad tebou.

Dookola nieje spánok, pýtaš sa každé ráno, hmm možno neskôr, blúdiš hmlou.

Sám v myšlienkach často,

hľadáš vinu vôkol seba, čiste a jasno,

skús počúvať volanie z neba.

Povedz to jej či skale, na tom nezáleží,

poď skúsme spolu,

vraj prosiť máme, keď nás niečo ťaží,

zmyť z dlaní si tú smolu,

vyslobodiť za z tých mreží.

Utečencom vlastných rozhodnutí,

veď súdi sa ľahko.

Si skutočne rozhodnutý,

ako prejsť noc s lampou?

No kto môže súdiť sudcu, Boh!? Kto z tých troch?

Otec Syn a Duch,

navedú Ťa na správny krok.