Aký je to pocit, keď žijete v 21. storočí, avšak Vaše práva sú na úrovni feudalizmu? Žijete život bez akýchkoľvek práv na vlastníctvo pozemku, ako „vazali“, ktorí sú kvôli šialeným úrokom na požičky od feudálov naveky pripútaní k ich pôde. Bez šance na zmenu, bez vzdelania, bez akéhokoľvek iného príjmu. Odkázaní na priazeň pána, ktorý sa zo dňa na deň môže rozhodnúť že Vás o všetko pripraví. V lepšom prípade Vás len vyhodí z pozemku a buď sa uchýlite k rodine alebo skúsite život bez strechy nad hlavou ako pracovná sila v inej dedine. V horšom prípade Vás pripraví aj o rodinu a právo bude vždy na jeho strane.
Ako je možné, že keď sa chcete v dnešnej modernej dobe dovolávať svojich práv, ste zastrašovaný, vydieraný a Vaša rodina je prvým cieľom útoku? Ako je možné, že Vás polícia neochráni a Váš pán si s Vami môže robiť čo sa mu zachce? Ako je možné, že keď si podáte žiadosť o pridelenie pozemku tak Vás vysmejú a pošlú naspať k pluhu?
Problémy s pozemkovým vlastníctvom v Pakistane sú ako cesta naspäť v čase. Malá skupina privilegovaných 2.5% obyvateľstva vlastní viac ako 40% obrábateľnej pôdy. Táto elita má veľkú moc, pretože zastáva pozície vo vláde a parlamente alebo patrí medzi veľkopodnikateľov. Nielen, že vlastnia pôdu, ale často kontrolujú celý trh vo vybraných vidieckych oblastiach. Rozhodujú o tom kto bude mať prácu a kto nie, kto bude mať strechu nad hlavou a kto nie a kto bude žiť a kto nie.
Slabé iniciatívy vlády sa objavili v minulosti vo forme napríklad Programu distribúcie pôdy v oblasti Sindh. Avšak súčasné plány túto tému rozoberajú len minimálne. Neexistujú plány na komplexné prešetrenie problémov vlastníctva, neexistuje žiadna stratégia alebo vládne programy, ktoré by tieto problémy nerovnosti riešili v mene chudobných. Malé iniciatívy, ktoré sa sem tam objavia sú naviazané na vlastníctvo identifikačnej karty, ktorá je naviazaná na miesto bydliska, ktoré je pre väčšinu bezzemkov len snom. Ich obydlie je závislé od dobrých vzťahov a nálady feudála, avšak nie je ich vlastníctvom.
Zabezpečenie pozemkových práv, či už vlastníckych alebo nájomných, je pritom priamo prepojené s chudobou a nerovnosťou, keďže dokáže ovplyvniť príjem na individuálnej úrovni ale aj úrovni domácností a naštartovať ekonomický rast na národnej úrovni. 60 percent obyvateľstva Pakistanu žije vo vidieckych oblastiach a 67 percent z vidieckej populácie sa spolieha na poľnohospodárstvo ako hlavný zdroj príjmu. Viac ako 1.7 milióna je nasilu pripútaných k feudálnej pôde(podľa ILO).
Ako sa táto situácia vyvinie bude z veľkej časti záležať od ne/aktivity vlády. Po rozhovoroch s niekoľkými domácimi verím tomu, že buď sa vláda, feudáli, neziskové organizácie, média a ľudia rozhýbu k aktivite, ktorá zabezpečí dostupnosť práv pre každého, alebo skôr či neskôr situácia vyvrcholí do vnútorného konfliktu alebo revolúcie. Zatiaľ sú ľudia vo vidieckych oblastiach málo informovaní aby sa spojili, ale uvidíme ako dlho si ešte nechajú šlapať po chrbtoch.
