Dvíha mi telefón ospalým hlasom a prvé čo sa ma pýta je: „Aj ty si počula tie výstrely?“ Žiadne som nepočula a tak debatujeme o tom, či mám ísť do práce alebo ostať doma. Pre istotu volá veľkému šéfovi ktorý zhodnotí, že ak sa podarí šoférovi prísť ráno po mňa, tak je situácia dosť bezpečná na to aby som šla do práce. Takže čakám.
Medzitým sa dozvedám, že počas noci bolo zapálených 9 vozidiel, z toho nejaké autobusy, neznámymi útočníkmi na motorkách. Autobusy zastavili uprostred cesty, požiadali cestujúcich aby si vystúpili a oheň ktorý založili museli miestami hasiť až dve hasičské autá. Dvaja ľudia zomreli a mnohí boli zranení. Je to pokračovanie incidentov posledných dní, ktoré sa ani nedostali do novín a vyžiadali si podľa správ od miestnych minimálne 15 životov.
Tieto nepokoje sa očividne spájajú so štrajkom, ktorý iniciovala politická strana PPP (Pakistanská ľudová strana), na protest proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktorý anuloval zvolenie sudcu Deedara Shaha na predsedu Národného zúčtovacieho úradu (National Accountability Bureau).
Dozvedám sa, že školy sú dnes zavreté, skúšky presunuté, autobusy a rikše nepremávajú a väčšina ľudí teda nejde do práce. Zvoní mi telefón a očividne šofér to zvládol. Stojí pred dverami vysmiaty a ospravedlňuje sa že mešká, lebo veď je štrajk.
Prichádzam do kancelárie, kde pre istotu výťahy nefungujú a panuje nezvyčajné ticho. Po polhodine sa však pomaličky začínajú objavovať ľudia a priestory sa tak spolovice zaplnia. Predsa len sa všetci až tak neboja, ale domov pojdu dnes skôr ako obyčajne.
