Nedávno som začala písať pre miestne noviny a tak sa viem každý deň rýchlo dostať k najaktuálnejším správam o dianí v Pakistane aj vo svete. To taktiež znamená, že správa o akomkoľvek útoku sa objaví na mojom monitore takmer okamžite. Väčšina ľudí na Slovensku je pri tejto predstave nadmieru znepokojená, ale kupodivu tu je to porovnateľné s každodennými vtipnými alebo poburujúcimi správami so slovenského parlamentu. To, čo by na Slovensku zastavilo plynulý chod života našich občanov, je tu správou, ktorú si ráno prečítate v tlači pri čaji a do večera na ňu zabudnete.
A podobnou udalosťou bol aj ďalší útok v Peshaware včera večer. Prvý výbuch sa stal v Kabari bazáre s elektronikou. Druhý výbuch nastal pred obchodom so zmrzlinou v tej istej oblasti. Druhá bomba bola nastražená na bicykli a obe bomby vybuchli v husto zaľudnenej oblasti. Podľa polície boli obe tieto bomby časované.
Prvý výbuch zničil 20 obchodov s elektronikou a hudbou. Po výbuchu nastal chaos a dvaja útočníci, ktorí sa snažili utiecť do blízkeho hotela zahynuli v prestrelke s políciou. Dvoch sa podarilo zadržať.
Pri tomto útoku zahynulo 5 civilistov a vyše 70 bolo zranených. Keď už sa polícia a záchranári snažili dostať pod kontrolu chaos, ktorý nastal pri týchto dvoch výbuchoch, ďalší samovražedný útočník napálil výbušninami naplnené auto do policajného postu na ulici Kohat, na okraji Peshawaru. Zahynuli piati policajti a jeden ďalší bol zranený.
Ako som spomínala, život ide ďalej. Nikto sa tu špeciálne nepozastavuje nad týmito útokmi, ľudia sa nemobilizujú aby pomohli obetiam a nedemonštrujú v uliciach aby vláda konala proti týmto útočníkom. Obete sú odkázané na pomoc vlády alebo neziskových organizácií, ktoré často nemajú dostatok prostriedkov aby odškodnili nevinných civilistov, ktorí častokrát prídu o celý svoj majetok.
