Mne sa to stalo v piatok, v meste. Prišiel človek, v ktorom som videla umelca. Starý pán ma posadil na stoličku a maľoval. Sedela som v strede mesta na stoličke a premýšľala som, že čo napíšem. Kebyže mám notes, tak už mám dávno ďalší článok, ak sa to tak dá nazvať. V tom som začula vetu: ,,Keď o tom nenapíšeš ty, tak o tom napíšem ja!" Tak drahá, píšem o tom ja! :P Ako ma tak kreslil, tak som sa cítila ako niekde inde. Niekde medzi snom a realitou. Sama som váhala, či sa to vôbec deje. Nikdy som netušila, že toto je niečo, čo sa mi páči až z toho nechápem. Ja som len sedela, usmievala sa a premýšľala. Veď ma poznáte, to robím často. No toto bolo niečo iné. Magické, fascinujúce, čarovné a neviem aké všelijaké. Ľudia sa otáčali, ľudia fotili. Cítili umenie. Páčilo sa im to. A mne teda ešte viac! Čakala som na TO. A on mi to dal. Dal mi niečo, čo vo mne zostane navždy. Maličká čiastočka, ktorá vyplnila moju predstavivosť. Vtedy som cítila umenie na vlastnej koži. Bolo to ako neviditeľná dúha, ktorá sa vznášala okolo nás. Pohltilo ma to, úplne celú. Cítila som sa ako nikdy predtým. Neviem opísať konkrétny pocit, ale je tu všetko k tomu, aby ste si domysleli aké to bolo. Aj ja som umelec. Dávam a neberiem. Tancujem a snažím sa zmeniť výraz ľudí, zlepšiť ich. Doviesť ich k niečomu, čo má zmysel. Pretože môj tanec zmysel má. Tvrdá práca, ktorá za ním stojí, má zmysel. Je to zmysel môjho bytia. Našla som svoj zmysel života a to som len tínedžerka. Ale našla som ho, ty kokso, vážne! Chcem tancovať aj ďalej len pre radosť ľudí. Chcem! Viem, že ľudia nachádzajú zmysel vždy pri tancoch ako balet, scénika, jazz a všetky tance tohto druhu. Ja mám moderný hip-hop a zumbu. Nejde o to, čo tancujem. Milovať môžem ako balet, tak aj hocijaký moderný štýl. Môžem byť umelec v hocičom, to je na tom živote najlepšie. Môžem si vybrať a ja som si zvolila svoju cestu, na ktorej som šťastná.Píšem. Píšem len tak, z nudy. Neviem, či to budem stíhať aj naďalej, ale pokúsim sa. Musím to stihnúť, pretože je to moje oslobodenie od tohto šialeného sveta. Mad world. Tak to je. Toto je vykúpenie, ale len moje. Nikto mi ho nemôže zobrať. Môžem písať všade a vždy. Kúpim si notes a budem písať vždy, keď ma niečo napadne. Napíšem každú jednu myšlienku. Podelím sa o ňu, keď budete chcieť. Pretože píšem pre vás a nie pre seba. Neviete si predstaviť, aký pocit ma omámi, keď vidím, že moje dielo sa vám páči. Neviem ako budem pokračovať, ale budem. Toto si nenechám ujsť. Milí moji, aj toto je umenie. Stretávate sa s tým každý deň. Umenie je na každom kroku. Je ho dosť pre všetkých. Už len v mojej izbe ho je až-až... Hlavne dávať a nečakať nič. Čakať len skvelý pocit, ktorý nás zahreje od končekov vlasov až po končeky prstov. Ja o sebe pyšne prehlasujem, že som umelec. A že v umení nachádzam moju silu, ktorá ma opustila. A že je to môj zmysel života. A že milujem umenie v akejkoľvek podobe. Tak! :)
