Dávať a cítiť vďačnosť je dôležité, ale v dnešnej dobe sa do toho nevkladá až taký veľký význam. Asi preto som vytiahla túto tému. A možno aj preto, že na tému vďačnosť som dostala asi najkrajšiu SMS na svete. Pre mňa je vďaka a vďačnosť jedna z najsilnejších vlastností a pocitov. Veď nie je pekné, keď vám niekto povie ďakujem? Aj keď to je len tak, alebo za nejakú nepodstatnú maličkosť...Cítim sa lepšie, keď týmto slovom niekomu spravím radosť. V mojom okolí sa pohybuje mnoho ľudí, ale to viete. No nie je veľa tých, čo by mali rovnkaký názor ako ja. Ale možno sa mýlim.. Niekedy sa cítim ako najvďačnejší človek na svete. Vy to asi nevidíte, podstatné je, že to tak cítim ja. Vďačnosť má veľkú rolu v mojom živote. Chcem, aby to vedel každý. Aj tí, ktorí mi jednoducho nadávajú za to, že som raz, dva krát za niečo nepoďakovala. Ja ďakujem aj skutkami. Napríklad slzami. Prvý krát to nolo v jedny také Vianoce. Pod stromčekom som našla niečo, čo som nečakala. Skutočne ma to dostalo, pretože viem, že to bolo darované od srdca. Nezmohla som sa ani na jediné slovo. A myslím, že to bolo to najkrajšie čo som mohla povedať. Či už rečou tela alebo čímkoľvek.. Podruhé to bolo 11.9. Aký čarovný dátum. A aj bol. Stála som na jedenásť centimetrových opätkoch, v ruke vankúšik, pekne vystretá a celá rozklepaná. Započula som prvé tri tóny piesne, uvidela tri tváre, ktoré vidím každý deň a už to išlo. Keby sa to aspoň dalo zastaviť, ale ja som len smoklila a rozplakala všetkých naokolo, ako mám vo zvyku. Ale asi nikto nevedel, ze to bolo aj z vďaky. Za to, že budem mať konečne kompletnú rodinu. Za to, že budem mať otca. Za to, že som tak neskutočne vďačná za svojich rodičov. Gratulácia odo mňa neprišla. Len som sa našim hodila okolo krku a plakala. A bola to tá najkrajšia gratulácia, akú kedy dostali.. Som vďačná za každé jedno pekné slovo, za každú pochvalu, za každé vypočutie toho, čo mám na srdci, za každé prečítanie článku a odpoveď: ,,Je to úplne úžasné...“ Keď už sa blížim ku koncu a to, čo som týmto chcela povedať tu ešte nie je, tak to zo seba konečne dám von.Ďakujem: Kaja, Zuzka, Oslík, Monika, Natálky, Dáška, Mima, Vevuliatko, Januš, Saš, Weron, Danielka, Vieroč, Romi a v neposlednom rade našim a celej rodine za to, že môžem prísť hocikedy a nikto z vás sa mi neobráti chrbtom. Špeciálna vďaka za každé jedno ,,páči sa mi to“ na tento článok. Nemyslíte, že je čas povedať najbližším ďakujem, len za to, že ich máte vždy pri sebe? Ja som to práve urobila a poviem vám, je to magické slovo, kôli ktorému som konečne niečo napísala. ĎAKUJEM
