Jana Vajdová
Život
Čakám. Na spasenie. Na podnet. Na akciu. Na niečo, čo sa stane. Ale nič sa nedeje. Vietor fúka, listy sa chvejú a statočne mu odolávajú, slnečné lúče sem-tam prekuknú cez masívne oblaky, cez hmlu a opar padajúci na naše duše. Naše sny sa menia na nočné mory, zatiaľ čo slnko si cerí zuby na iných. Iných šťastlivcov.
