Tak ako som vedel, že sa asi dnes oholím, lebo veď raz to už prísť muselo, tak som vedel, že raz výjdu aj ďalšie NJUUUS.
Je to síce s mesačným meškaním o aktivitách, ktoré už len málo vibrujú vo víre udalostí celého vesmíru, ALE!!!! nevertheless, vibrujú. Asi ako vibruje uzimená čiwawa, ktorá ale ostatne nie je nejako uzimená, to ona len tak.... pro forma.
Aby som to zhrnul....
Boli sme na Ukraine.
hm.....
To by bolo asi všetko.
...
HM!!!!!
Kidding:
Téma dňa:
Kocúr s čiernymi guľami versus Mníška za volantom.
Na kocúrovi sme sa nasmiali teda riadne, na mníšku budem spomínať celý život, najmä keď budem obiehať vozidlá. Kto videl film s Louis de Fune s tými mníškami.... má asi predstavu. Stačí ak poviem, že pravoslávne mníšky to asi majú vo viere. Pravotočivú zákrutu do kopca, plná čiara za nami a pred nami, autobus a náklaďák vedľa..... vyriešilo to jedno prežehnanie.
Moje zuby sú otlačené na jej bezpečnostnom páse.
Asi naveky.
Vekov, Amen.
Sopka tak trochu naruby
Teraz si predstavme sopku. Tak 600m širokú. Teraz si predstavme strom so širokými koreňmi. Teraz si predstavme ten strom vyvrátený a korene vonku. Teraz si predstavme sopku naboku.
A teraz si predstavme, ze sa na tu sopku pozeráme odspodu.
300 metrové útesy, od mora sa pozeráš z útrob sopky smerom ako tiekla kedysi láva....
hm....
to sa mi páčilo.
Fekalistické okienko:
Toto si nemôžem nechať ujsť.
Na ukraine bežne nie sú záchody. Keď sú, radšej si treba vybrať prírodu. Keď si v meste, radšej počkaj na prírodu. Keď inak nemôžeš, ....
počkaj si na prírodu.
Video z jedného mestského záchoda nepripájam, odradilo by Vás to od cestovného ruchu, ALE čo je úúúúúúúplne pozoruhodné....
pustiť veľkéééé KULO, niekde na savane, omotaný karimatkou, aby ma nevidela okolitá "civilizácia".
Čo je ešťe pozoruhodnejšie.....
skôr ako posledný papierik padne k zemi (papier máme, zase až také prasatá nie sme), putujú ku KULU chrobáčiky veľkosti veľkého hrášku (či cícera). Hneď dva.
z rôznych smerov.
A ZAJTRA!!!!!!!!
tam bude malá kolónia a to HOVNO bude dýchať pod ich pohybom....
a pozajtra :(
tam nebude nič.
NO!!!!!!
Nebolo to až také zlé, či?
Čo ma teda ozaj najviac dostalo?
Po úmorných pochodoch savanou, stepou.... ono to je jedno, nakoniec to vyzerá aj tak ako púšť.... nevedeli, koľká bije.
Moje hlášky na ostatných účastníkov pochodov, že bude ich viera skúšaná, a že sa budú obracať.... začali naberať otáčky vtedy, keď sme prvé civilizované WC našli v moslimskej mešite. Ženy síce nemohli počas pobytu mešitu ukázať kúsok svojej kože, zato na tom WC si to mohli riadne vynahradiť.
Hovnivály mali svoje čaro prvý krát, ostatné razy som len počital, koľko sa ich zbiehalo.
Vyložiť pršiplášť z ruksaku jeden jediný deň z pobytu a zažiť najvačší lejak vo svojom živote považujem za blbú náhodu. (ostatné dni svietil Oscar takmer nonstop)
Byť na fotkách s krásnou ženou.... ale veď to je samozrejmé.....
Ale kúpať sa s ňou v Azovskom mori nahý, zavolať si na delfína, prilákať ho k sebe na 2 metre, aby potom 5 metrov odomňa vyskočil z vody, chytil vyskočenú rybu..... tak myslím si.... že to ma dostalo najviac.
