Dnes som sa pozrel do zrkadla a našťastie som nič nevidel. Naštartoval som sa na bicykel, zobral som si zbraň v kufríku, nastúpil do auta a v škole som došiel na dve nevídané veci:
Že už je ráno a že nás ten život predsa len baví. A... tretia vec... /kde mám bicykel?/
Zahnal som myšlienky na ničnerobenie, naštartoval stanicu a išiel sa rozprávať s kolegovcami. Do obeda som stihol oznámiť kolegom, že aj dnes ich budem otravovať, prečítať zopár mailov a takmer nestihnúť jednu veľmi dôležitú schôdzu, ktorá sa ma vôbec netýkala. (Iba ak by som v roku 2017 bol ešte v Paríži.)
Zobral som luk, trochu som vypustil stresu a telesných tekutín a bolo poobedie.
Rýchlo som stihol urobiť pár správnych komplimentov na správnych miestach a zbytok dňa som čítal jeden poondený článok (pripomínam vedecký = treba to sčasti aj pochopiť a nielen prečítať --- takže tak na tri hodiny).
Po piatej hodine som pochopil akurát to, že niekedy je 10 strán ozaj veľa na 8 hodín, zabalil si zbraň a išiel si domov trhať chlpy z nosa a uší.
:)
Preto dnes tak krátko, veď netreba sa učítať... tak je tu jedno ....
Motto dňa (síce zo včera, ale predsa):
Kto nevyskúšal banán s cesnakom, nemôže vedieť ako chutí nutela s pažítkou.
Johnny
Do ďalších NJUUUS, ktoré hádam budú o tom, ako treba naučiť vedcov splachovať sa s vami lúčim, po francúzsky tri krát bozkávam a dovi dopo dopi :P
