Víkend po Lodenici sa človek vyberie do plavárne.
Tentokrát už v okolí Paríža. Už keď moje snívanie strácalo čaro, a snívalo sa mi už iba o krásnych nohatých slečnách, (srandu si robím...), tak som si povedal, že dnešné modelovanie v škole (áno hovoríme o sobote) začnem hodinkou plávania.
Že som si zabudol peňaženku, študentské doklady, platobnú kartu dáva tušiť tomu, kam sa môj deň začal uberať.
Keď som konečne našiel správnu cestu do plavárne, postavil sa do radu a čakal.
Konečne na rade, mal som si možnosť vybrať permanentku. Lenže zimná a letná sezóna, iné ceny...
No Francúzi sú milí, keď sa Vám snažia po anglicky vysvetliť ako to ozaj je... potom už aj ja pochybujem o svojej francúžštine, no... dlhá story krátko... nakoniec som si kúpil len jeden vstup. Na otázku, čím budem platiť... som po chvíľke stresu našiel v dokladoch schovaného padíka.
Milá tetuška sa ešte milo opýtala, či by moja veľkomožnosť nenašla radšej kartu. Sila v mojom hlase dávala jasne tušiť, že ... ehm... jasné... veď kto dnes chodí bez karty.
Štyri sekundy mi trvalo prehľadať tri doklady a opravil som svoje tvrdenie nie príliš veľkodušným "nie".
A že som sa cez bariéru nevedel dostať dnu, a že sa mi zasekla skrinka, a že ma nepustili do bazénu v šortkových plavkách (nejaké pravidlo už 20 ročné), a že im vykradli skrinku s plavkami a že som sa akurát stihol osprchovať a opustiť priestory po piatich minútach... dáva tušiť ako moje športové predpoludnie dopadlo.
Moje krásne čierne oči nezabrali ani na krásnych plavčíkov, ani na ešte krajšie plavčíčky a pôvodny zámer pozerať sa na nohaté Francúzsky (a samozrejme si zaplávať) skončil suchým modelovaním.
Už radšej ani nehovorím o tom, ako mi program nefunguje a že už čakám dobrú hodinu na to, aby mi vyflusol nejaký výsledok...
To by bolo veľa aj na mňa.
Aspoň som napísal NJUUUS... ;)
Tak dúfam, že vaše (Tvoje) leto bolo lepšie ako moje posledné dva víkendy a zase niekedy nabudúce.
