Intráky NJUUUS 52, alebo o tom, ako som sa učiť spolunažívaniu

"Áááááách Johnny, Johnny! ", povzdychne si môj spolubývajúci a ja viem, že je zle.....!

Chvíľu sa tvárim, že ho nepočujem, dúfam, že po neprejavení záujmu z mojej strany, opadne u neho záujem rovnako, ako to bežne býva napríklad u šteniatok. Tvárim sa, že pracujem na niečom podstatnom, ako je napríklad, kontrolovanie omietky na mojej stene. Podstatné pri tom je asi len to, že pozerám sa iným smerom ako sedí on.

"Áááááách Johnny, Johnny!!!!!!!", zopakuje si to s vytrvalosťou bezzubého deduška, pred tvrdým kúskom chleba.

Omietka vyzerá, že nebude tentokrát spolupracovať. Snažím sa hypnotizovať police s jablkami, kolega sedí na posteli, hypnotizuje mňa. Tvárim sa, že nie som v miestnosti, čo je ťažké, najmä preto, lebo som práve prišiel a môj plášť kolegu zrejme upútal.

Trápne ticho.

Druhý spolubývajúci počúva hudbu. Sem tam po mne kukne okom. Skôr ako sa na neho pozriem, venuje sa svojmu počítaču. Tu tiež pomoc nenájdem..

V duchu si už začínam pripúšťať fakt, že konverzácia je iminentná.
" Vyzerá to tak, že Pišta si vzdychol.... to neveští nič dobré.... ", hovorí podvedomie môjmu nadvedomiu, ktoré sa márne snaží dostať sa z miestnosti.

"Johnny!".... začína Pišta...... už je zle !!!!!
"Ja Ťa ".............................hádam nedokončí vetu.....

Polo stojím, polo vypadávam z dverí smerom na záchod.
Rozmýšľam nad omietkou vonku, nad tým, že o 60 sekúnd som v izbe zase.

Po otvorení dverí sa jeho poloha nezmenila. Rozšíril sa iba úsmev. Tipujem, že mi nejakým spôsobom vyznal pochvalu za voľačo, čo netuším, ale nateraz je ticho a ja si to užívam.


............

Pišta je zvláštny patrón. Keď je v izbe, sedí za počítačom. Občas ho možno vidieť ako niečo varí. Občas aj niečo zje. Posteľ má vždy upratanú. Má pár papúč, z ktorých každá je iná.

Pišta si za počítačom občas od srdca zanadáva, potom sa mi ospravedlňuje.

..........

Pišta robí na Coreli už dva roky. Ja robím na Coreli.... 2 minúty?.... Nevadí..... stále ho mám čo naučiť.
............

V izbe máme stôl. Krát dva. v izbe máme tiež stolovú lampu. Jednu. Pišta býva v izbe už 4 roky. Podľa neho.... lampa už niekoľko z nich nesvieti. (hodí sa 3, to tu ešte nebolo) Verím mu. Nepotrebujem ju.
Podľa Martina.... tretia duša v našom hniezde.... (býva v izbe asi 5 hodín) ..... lampa svieti. Čuduj sa svete, volá sa to zásuvka, tých je 6. Tam treba tú lampu nejako napojiť. Ešteže ho máme.

............


V izbe máme tiež radiátory, (ostáva voľné číslo 7... hihi) Aj zimu. Podľa Pištu totiž nefungujú. Mrzneme asi týždeň, zatiaľ čo sa celý intrák už vyhrieva. Keď raz prídem z vonku, teplo na chodbe.... vojdem do izby.... zamrzne mi sopeľ na nose... odlomím si cencúľ .... odvzdušním radiátory...... máme teplo.

............

Ako hovorím, Pišta je divný, ale občas donesie čokoládu :), navari puding, ponúkne jablká, prípadne doje starší chlieb ( ).... myslím, že si ho zatiaľ necháme.

Apropó Jablká..... tie jeho musia byť jednoznačne najlepšie. (ja chodím po všetkých rovnako ......)

........

No nie je to úplne zlé. Máme gde spať, máme čo jesť, máme sa z čoho učiť, nemáme sa akurát ako sebe sa vyhnúť. A niekedy spolunažívanie je hlavne o tom, nie?
(ešteže hneď vedľa sú 4 dievčenské izby a v prípade nutnosti sa dá s niekým porozprávať)

Ďalšie NJUUUS o tom, ako som sa učil tancovať Puerto Rico.

Krásny deň.

--
--
*********
No a?

Johnny B.



Contact forms:

in person is the best



***