Volebná noc 2020
Je 29. februára 2020, blízko polnoci. V napätí pozerám doma volebné štúdia. Z komentujúcich politológov ma najviac zaujal, vtedy ešte pomerne neznámy, docent Michal Vašečka. Rozprával pokojne a múdro, páčilo sa mi, že aj veľmi originálne a vôbec nie nudne. Prichádzajú prvé exit polly. Vyčaria mi obrovský úsmev na tvári, pretože vyzerajú krásne. Priam fantasticky. Druhý Smer nedosiahol ani 15 % (a to ešte aj s lídrom kandidátky Smeru – Petrom Pellegrinim), PSko 9.7%, SaS 8.3%, Za ľudí 7.8%. Isteže, s prehľadom prvé OĽaNO nebol ideál pre liberálno-demokratického voliča, ale aspoň to riadne natreli smerákom! A dokonca sa do parlamentu dostáva aj KDH s 5.1%, čiže koaličných partnerov sa bude dať vyberať jedna radosť. Kollár, Boris Kollár, to sa v tú noc neozývalo ani zo záhrobia. Spokojný, ako málokedy v živote, som išiel spať. Príjemný spánok prebudila až ranná mora – PS/Spolu a KDH mimo parlamentu, SaS a Za ľudí s 5% až 6% potlačení až na hranice životnosti. ĽSNS, ktorým všetky prieskumy dávali trochu cez štyri, s 8% s prehľadom in. Víťazmi sa stali Matovič, Kotleba a Kollár, Boris Kollár (tretí s 8.24). Avšak, stalo sa víťazom aj Slovensko? Čas ukázal, že (použijúc kotlebovskú grimasu), ani nie.
Volebná noc 2023
30. septembra 2023, blízko polnoci. Tentokrát nečakám na výsledky doma v pyžame, ale v centrále SaS ako aktívny účastník parlamentných volieb. S bratmi, taktiež členmi a kandidátmi, sme celý večer nervózni, nevieme čo očakávať. Naozaj to dopadne dobre, ako naznačovali posledné prieskumy? Je vôbec po covidovej kríze a ukrajinskej vojne možné nastaviť Slovákov na inú koľaj, ako koľaj nenávisti a strachu? To boli otázky, ktoré nám bránili usmievať sa. Z pochmúrnych úvah nás vytrhol radostný jasot členov Mladých SaS, ktorí v sále zbadali prvé exit polly (až som si povedal, či nie som náhodou v centrále PS). Čísla v exit polloch vyzerali pre novú vládu krásne. Priam fantasticky. Progesívne Slovensko prvé, Republika ledva ledva in, SNS a Sme rodina mimo hry. Začali sa prvé kalkulácie vládnej zostavy. Poučení z minulosti sme najmä my skúsenejší šampanské ale ešte neotvárali. Nervozita stále nie a nie opadnúť, exit pollom sa totiž nedalo úplne veriť. Aj kamarát zo strany potvrdzuje – exit polly môžu podľa neho oscilovať až o 5%. Mojím prianím bolo - len aby nemal pravdu...
Bohužiaľ, už prvé oficiálne výsledky ukázali realitu. Veľký buchnát červeného Smeru na vrchu nemizol ani do tretej rána. To už bol čas zmeny oslavy na smútočný obrad a signál pre nás sklamaných pobrať sa domov a rozmýšľať osamote. Najdlhšiu noc som ukončil už doma. Prakticky až ráno, o siedmej, keď už bolo bohužiaľ jasné, že moja posledná nádej - vypadnutie SNS – definitívne zhasla...
Hokejové počty
Tohto týždňová situácia v spoločnosti mi najviac pripomína jeden novodobý slovenský fenomén, opakujúci sa pravidelne každý rok – počítanie bodov potrebných na postup do štvrťfinále pred posledným zápasom Slovenska na MS v hokeji. Slovenský tím, ktorý každý rok potrápi favorita, ale nakoniec s ním nezíska body, a štandardne prehrá s najhorším v skupine, musí čakať na zázrak v zápase Lotyšska či Kazachstanu s bohviekým na inom klzisku. Postupové kalkulačky sú nažhavené netypicky aj teraz, po voľbách. Scenár sa ale opakuje. Tím neuhral dosť bodov, strelci nedali dosť gólov, opory sklamali a tak čakáme na výsledok Hlas : Smer na ľadovej ploche na Súmračnej. V pochmúrnej atmosfére, už bez divákov, kde sa strieda nádej so zúfalstvom. Ako iste tušíte, ako každý rok v hokeji, veriť, že favorit Smer (za ktorý ešte v roku 2020 hral kapitán Hlasu Pellegrini s polovicou tímu), prehrá tento priateľský duel, je už asi za hranicou dúfania. Do volebného štvrťfinále náš tím opäť nepostúpi...
Červený október
Prognóza možnosti jednej zo zlých koalícii, ktorú som spomínal v augustovom blogu, sa hrozivo naplnila 1. červeného októbra. V našej žiletkovej parlamentnej demokracii si tentokrát tesný percentuálny pomer 51 ku 49 vyskúša Smer, ktorý sa ocitne vo svojej najmenej súdržnej koalícii. Nebude sa môcť opierať o 83 monolitných hlasovacích automatov z roku 2012, ani o 85 servilných euro optimistov z roku 2016. Tentokrát sa nestabilita presúva cez voľné radikály z neoSNS či proeurópskej neDobrej voľby do Ficovej koalície, ktorá to nikdy nemala také ťažké ani z hľadiska spoločenských problémov. Vláda Fico IV bude mať čo doháňať zo svojich predvolebných sľubov. Časový harmonogram je neúprosný. 1 týždeň na “mier“ pre Ukrajinu, 1 mesiac na vyriešenie hypoték, 3 mesiace pre pediatrov, 6 mesiacov na konsolidáciu rozpočtu či zníženie cien potravín a inflácie. 1 rok na uchovanie integrácie v EÚ a NATO. Akékoľvek zaváhanie vo vláde, ktorej akú takú odbornosť môže zo svojich kádrov dať iba Hlas (Drucker, Kmec), môže nahnevať občanov a presunúť minimálnu väčšinu 4 poslancov na ostrie noža.
Štandardné strany vracajú úder
Posledné voľby našťastie ukázali aj koniec éry neštandardných strán, ktoré držia už len OĽaNO a kandidáti za SNS. Sme rodina, Republika, ĽSNS a Demokrati si už cestu k voličom nenašli a ďalšie subjekty (a ich sponzori) budú tuho uvažovať o tom, či založia strany na jedno použitie 4 mesiace pred voľbami. Voliči našťastie ukázali, že takých strán majú po voľbách 2020 viac než dosť. So svojimi novotvarmi nepochodili matadori slovenskej politiky ako Jaro Naď, Zsolt Simon, či Mikuláš Dzurinda (po debakli od Pirátov nikam neodchádza) s Béla Bugárom (ktorý odporúča KDH ísť so Smerom, tak ako on). Chcete nabudúce pomôcť? Pridajte sa k väčším, pokojne, pokorne...Ako sa to robí, ukázal návratom do tradičného KDH zásadový František Mikloško.
Mobilizácia degradácie
V referende januára 2023 bolo zmobilizovaných vyše 1.16 milióna občanov. Fico to okomentoval tak, že ak by toľko ľudí prišlo aj v septembri, novú vládu urobí lusknutím prstov. Nakoniec volilo Smer, SNS a Republiku dokopy cca 1 milión, plus 436 tisíc pre Hlas. Veľa našich spoluobčanov sa vo voľbách jednoducho vybúrilo. Neboli za program, či víziu, ale proti. Ako sami píšu, proti paličkám a včeličkám, proti dženderu, proti ukrofašistom. Ich predstavy o tom, čo dokáže Smer pre nich spraviť za rok, či dva, sú hmlisté. Ako aj v samotnom Smere. Našťastie, vyše 900 tisíc príčetných prišlo podporiť demokratické parlamentné strany, spolu s 400 tisícovou protikorupčnou rezervou (myslím OľaNO, Demokratov a časť maďarskej menšiny).
Smolná prehra
Ak by sme sa chceli vrátiť k hokejovej terminológii, táto prehra bola iba o gól. Možno aj vlastný. Také bolia najviac, viac ako debakle. Pomer poslancov 79:71 totiž nenaznačuje debakel demokratických síl, ani obrovský triumf temných síl. Je to skôr dvojminútové oslabenie za hlúpy faul, ako 5 plus do konca. Ak v ďalšom zápase udrží opozičný tím počas oslabovky vyrovnané skóre, či nebodaj strelí gól, všetko sa môže v okamihu zmeniť. Musí však hrať obetavo a súdržne, na hranici svojich možností...
Poďakovanie
Voličom demokratických strán by som chcel poďakovať za účasť v sobotňajších voľbách a za seba venovať 480 krát vrelé ďakujem. Podľa mojej povolebnej analýzy bola drvivá väčšina mojich voličov práve Vás, čitateľov Blogu SME. Aj keď by som samozrejme každý krúžok vymenil za dobrú vládu, som veľmi vďačný, že si ma veľa z Vás na druhej strane kandidátky SaS našlo a štatisticky posunulo z čísla 119 na konečné číslo 60. S pokorou ma taktiež potešilo aj 47 z Vás, ktorí ste si dali námahu voliť ma zo zahraničia, čím som v tomto “okrsku” skončil v strane na 32. mieste. Momentálne preberá žezlo liberálnej demokracie nový líder, Progresívne Slovensko, a prajme si spoločne, aby táto politická noc, ktorá prichádza, bola čo najkratšia...
